Je dlhodobo známe, že Andrej Babiš vníma zahraničnú politiku, jemne povedané, pochabo. Ukázal to naposledy minulú nedeľu, keď sa v relácii Partie na CNN Prima News rozhodol kritizovať postoj kabinetu Petra Fialu k vládnutiu Róberta Fica na Slovensku. Starý pán mimo absolútneho nepochopenia situácie („Prečo vláda kecá do politiky na Slovensku a v Maďarsku?“) nedokázal ani len odpovedať v súlade s realitou („A nejaké komentáre k Rusku a Ukrajine? Prečo sa máme vracať do minulosti?“). 

Takže pekne poporiadku. Česko a Slovensko majú medzi sebou vzťah, ktorý je bezpochyby výnimočný. Úzke, až intímne prepojenia existujú azda na každej úrovni medziľudských a profesijných vzťahov, najvyššiu politiku nevynímajúc. Dve tak silno prepojené krajiny majú prirodzene aj spoločné záujmy, preto myšlienka spoločných rokovaní oboch vlád a formovania jednotných pozícií napríklad voči Európskej únii bola úplne logická. 

Inštitút spoločných rokovaní fungoval dlhodobo, bez ohľadu na ideologické smerovanie oboch vlád. Bolo to možné práve vďaka štátnym záujmom oboch krajín, ktoré sa vo veľkom prekrývali. Po nástupe štvrtej vlády Róberta Fica k moci však bolo jasné, že obe vlády čakajú rozpory ďaleko nad rámec štandardného politického súboja. Fico IV. sa prakticky okamžite pustil do demontáže právneho štátu a spojeneckých vzťahov. Po roku jeho vládnutia je Slovensko na kolenách, je opäť tou tragickou „čiernou dierou Európy“, akou bolo počas vlády Vladimíra Mečiara. Dokonca už aj jemu, rovnako ako kedysi Vladimírovi Mečiarovi, adresovali psychológovia a psychiatri list s výzvou na odstúpenie. 

Tu ale naozaj nejde iba o vnútropolitickú situáciu. Spoločné rokovania sa vždy zakladali na vzájomnej dôvere oboch strán. Otázka teda znie: Dá sa veriť Ficovi? Odpoveď na túto otázku už pozná každý v Európe. Najviac do očí bijúco to bolo vidieť vo februári minulého roku, keď Fico vyzradil informáciu spoza zatvorených dverí o tom, že západ debatuje o možnosti vyslania vojakov na Ukrajinu. Najväčším klincom do rakvy pre dôveru slovenskej zahraničnej politiky je ale jednoznačne kolaborácia vlády s nepriateľom. Ficova fotka s Putinom a jej desivá podoba s istou fotkou spred 86 rokov je smutný epilóg reputácie Slovenska v zahraničí. 

Každému prezrieravému človeku bolo od začiatku jasné, čo sa bude diať. Práve preto vláda už po prvom stretnutí ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so Sergejom Lavrovom zrušila spoločné česko-slovenské rokovania. Išlo o strategické rozhodnutie chrániť české záujmy, zároveň má kabinet Petra Fialu lepšie veci na práci, než sú pro forma obedy s organizovanou zločineckou skupinou. V neposlednom rade to bol signál aj pre nás Slovákov. Fico IV. škodí predovšetkým nám. Jeho legitimita je mizerná, no škody na Slovensku obrovské. Konanie českej vlády je ukážkou, že vzťahy so Slovenskom nie sú pre ňu otázkou povinnej jazdy v rámci diplomatických vzťahov. Zastavením spoločných rokovaní s Ficom IV. ukázala, že viac než na nejakej abstraktnej predstave česko-slovenských vzťahov jej záleží na skutočných Slovákoch. 

Pán Babiš, existujú dve možnosti. Buď zdieľate s Róbertom Ficom rovnaké hodnotové nastavenie, alebo ste naozaj len nevzdelaný v oblasti budovania zahraničných spojenectiev. V tom prvom prípade si zaslúžite hlboké opovrhnutie, no v oboch prípadoch znamenáte ohrozenie reputácie a postavenia Českej republiky v zahraničí. Isté je, že pod Vaším vedením by sa Česká republika stala, slovami Vášho kamaráta z Bratislavy, „prdom v Stromovke“.

---