Maďarsko je opäť v žiari reflektorov. Po rokoch sústavnej rebélie Budapešti voči svojim súputníkom v Európskej únii to možno neznie práve prekvapivo, no teraz je to po prvýkrát, čo má EÚ pre Orbána prichystanú naozaj radikálnu odpoveď. Ako píše denník Financial Times, odvolávajúc sa pritom na dokument vypracovaný Radou EÚ, členské štáty majú pripravenú „stratégiu“ na Orbánovu politiku vydierania. Stratégia znie pritom jednoducho, pozostáva z verejného vyhlásenia. Konkrétne sa v dokumente píše: „V prípade, že sa 1. februára [na samite] nedosiahne dohoda, ostatné hlavy štátov a vlád verejne vyhlásia, že vzhľadom na nekonštruktívne správanie maďarského premiéra… si nevedia predstaviť, že by Budapešti boli poskytnuté finančné prostriedky EÚ.“

Áno, tieto vyjadrenia sme už počuli. Dokonca už boli aplikované aj v praxi, konkrétne čo sa týka zablokovania sumy 10 mld EUR z plánu obnovy, no predsa len je táto hrozba o niečo významnejšia. Dokument totižto spomína finančné prostriedky ako celok. Maďarsko by tak prišlo o akékoľvek financovanie z Európskej únie. Dôsledky tohto rozhodnutia sú v dokumente podrobnejšie rozpísané. Bez financovania EÚ „finančné trhy, európske a medzinárodné spoločnosti by mohli mať menší záujem investovať v Maďarsku“, čo by mohlo „rýchlo vyvolať ďalšie zvýšenie nákladov na financovanie deficitu verejných financií a pokles forintu“.

Jednoducho povedané, podľa tohto dokumentu Európska únia má plán na ekonomickú paralýzu Maďarska. V dokumente sa tvorcovia zameriavajú na špecifické problémy maďarskej ekonomiky, ako sú „veľmi vysoký deficit verejných financií“, „veľmi vysoká inflácia“, slabá mena a najvyššia úroveň platieb na obsluhu dlhu v EÚ v pomere k hrubému domácemu produktu. Stratégia Rady EÚ má tak za cieľ donútiť vládu Viktora Orbána podvoliť sa konštruktívnemu dialógu s partnermi.

Alebo diktátu Bruselu? Samozrejme, táto správa slúži ako voda na mlyn pre všetkých euroskeptikov, ktorí vidia v Európskej komisii politbyro ústredného výboru komunistickej strany. Ako sa už stihol vyjadriť János Bóka, maďarský minister pre EÚ: „Dokument vypracovaný bruselskými byrokratmi len potvrdzuje to, čo maďarská vláda už dlhodobo hovorí: prístup k fondom EÚ sa využíva na politické vydieranie zo strany Bruselu.“ Maďarská vláda predsa len stráži záujmy Maďarska a všetci chcú Maďarom zle. Ak sa však prehrabeme cez propagandu viktimizácie agresora, tak zistíme, že Brusel začal vabank. Nech už je za únikom dokumentu ktokoľvek, je jasné, že táto správa zanechá vplyv bez ohľadu na to, či sa nakoniec pretaví do praxe alebo nie.

Nebezpečný precedens

Vláda Viktora Orbána je veľmi zlý partner. Prakticky od začiatku svojej nepretržitej vlády v roku 2010 sa Orbán spolu s Fideszom stavali do pozície rebela. Spočiatku táto jeho až tínedžerská pozícia, byť proti čomukoľvek, čo povedia autority, však začala naberať čoraz vážnejšie kontúry. Čím viac narúšal princípy právneho štátu a zasahoval do nezávislosti médií, tým viac bolo jasné, že Viktor Orbán spolu s Fideszom je mentalitou ďaleko za Uralom. Z nevychovaného adolescenta sa stal mladý recidivista, ktorý pochopil a zneužil fungovanie Európskej únie.

Jeho proruské postoje a vydieranie EÚ v časoch bezpečnostnej krízy sú však už cez čiaru. Akonáhle dosiahne politické vyjednávanie bezpečnostný rámec, tak aj stratégia sa musí zmeniť. V Ukrajine to stále viac vyzerá na nevyriešiteľný pat, pred nami sa črtá ďalšia vysoká inflácia, svet znervózňuje čoraz sebavedomejší a arogantnejší Trump a na Blízkom východe sa aktéri pretekajú, kto viac vyeskaluje situáciu na hranu vojny. V takomto kontexte je nemysliteľné, aby sa Európska únia nechala vydierať vlastným členom, ktorý už viac-menej otvorene pôsobí ako trójsky kôň jej obrovského a agresívneho suseda. Je však útok na maďarskú ekonomiku ten správny nástroj?

To, čo bolo zverejnené v dokumente, by sa dalo inak nazvať aj ekonomické sankcie. A nakoľko drvivá väčšina maďarského exportu smeruje do EÚ, koordinovaný „útok“ členských štátov by mal vážne následky pre maďarské hospodárstvo. No postavili by sa Maďari proti Orbánovej vláde? Nemyslím si. Koniec koncov to môžeme vidieť aj pri Rusku, kde ľudia pod vplyvom vládnej propagandy iba ťažko dokážu precitnúť a uvidieť cisára „nahého“. Naopak, hrozilo by tu riziko ešte silnejšej mobilizácie podporovateľov Fideszu.

Dôležité je tiež sa pozrieť priamo na povahu potenciálnych sankcií. Rozhodne sa nedajú porovnať s tými, ktoré sú uvalené na „darebácke“ štáty alebo Rusko. Ich efekt by bol určite citeľný, no nie natoľko, aby bolo obyvateľstvo donútené búriť sa. Pre Orbána by tak bolo oveľa rozumnejšie vytlačiť stávky hore namiesto podvolenia sa Bruselským požiadavkám. Čo by sa tak nakoniec stalo, by bol nepriateľský krok spoločenstva voči vlastnému členovi. Európske hodnoty by boli podkopané mediálnym honom, ktorý by Európsku úniu začal označovať za despotickú a arogantnú. Bruselskí byrokrati by boli vykresľovaní ako cynickí štváči, ktorí trestajú obyvateľstvo členskej krajiny za jej vládu, ktorú si demokraticky a slobodne zvolili. Obraz únie ako férového hráča a partnera, jedna zo súčastí úniovej „mäkkej sily“, by bol výrazne poškodený, čo by v súčasnej klíme viedlo v konečnom dôsledku k oslabeniu samotnej EÚ. Nehovoriac o vzniku nebezpečného precedensu, kvôli ktorému by sa do európskej praxe konsenzu, summitov a dialógu pridala aj šikana slabšieho.

EÚ si toto isto uvedomuje, a tak sa tu, samozrejme, naskytá otázka: kto stojí za týmto únikom? Článok od Financial Times nám na túto otázku veľa odpovedí nedáva. Ako píše: „V dokumente, ktorý vypracovali úradníci EÚ a do ktorého nahliadol denník Financial Times…“. Nevieme tak, ako veľmi bol dokument utajený a či bol únik úmyselný alebo mal za cieľ uškodiť. Osobne dúfam že nešlo o úmyselný krok s cieľom ukázať svaly. Pretože ak áno, išlo by o chybný krok. Európska únia má viac možností ako dostať Maďarsko „do laty“. Zastavenie vyplácania peňazí z plánu obnovy už má vyskúšané a v hre stále zostáva aktivovanie článku 7 Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtská zmluva). Ten by zablokoval Maďarsku hlasovacie práva a obmedzil by mu prístup k spoločným peniazom (pričom povinnosti by naďalej ostali záväzné). Iste, dospieť k takémuto kroku by bolo komplikované, nakoľko by bolo potrebné jednohlasné rozhodnutie. No presvedčiť Róberta Fica (ako sa ukázalo) by nebol tak veľký problém. Určite by tento krok tiež priniesol kritiku z opačného tábora, no konať podľa písaných pravidiel je vždy lepšie (aj imidžovo) ako reagovať samoúčelne z pozície sily.

Samozrejme, aj tento prístup by mal svoje riziká, napríklad ak by aktivovanie procedúry nevyšlo, tak by víťazne vyšiel z toho Orbán (aj keď by nešlo o nejaké prelomové víťazstvo). No myšlienka, že združenie, ktorého cieľom vždy bolo a stále aj je uvoľňovanie bariér medzi krajinami a propagovanie férovosti, je absurdná. Celá táto situácia nám zároveň ukazuje, aká nevyhnutná je reforma fungovania EÚ. A keď nie je vôľa na hlbšiu integráciu (čo očividne nie je), treba EÚ zúžiť. Spraviť ju flexibilnejšou, aby sa už nemohlo stať, že sa členské krajiny budú musieť uchyľovať k šikane jej vlastných občanov. Napriek „dobrým“ (správnym) úmyslom by boli ekonomické sankcie na Maďarsko tou povestnou vydláždenou cestou do pekla.

---