Zatiaľ čo letné mesiace bývajú tradične obdobím dovoleniek, na Slovensku sa horúčkovito pracuje. V kancelárii ministerky kultúry sa napríklad rozhodli vykopať vojnovú sekeru a vyhlásiť vojnu tým, ktorých záujmy by mali zastupovať.

Rozklad kultúrnych inštitúcií pokračuje už dlhšiu dobu. Zrušená RTVS, ovládnutie Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia alebo personálne zmeny na ministerstve boli však iba začiatkom na dlhej trestnej výprave, ktorú ministerka kultúry nosí v srdci od vyhlásenia výsledkov minuloročných parlamentných volieb. Teraz v auguste sa v priebehu iba dvoch dní rozhodla, že si to vybaví rovno s dvomi nepohodlnými riaditeľmi kultúrnych inštitúcií. Najprv odvolala generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla (SND) Mateja Drličku. Aby mu bolo jasné, akí ľudia sú v súčasnosti pri moci, výpoveď mu bola doručená skoro ráno ministerskou úradníčkou v sprievode dvoch goríl bez udania akýchkoľvek dôvodov. Nepočúvajúc nikoho iba svojho osobného panoša Lukáša Machalu, o dva dni nato odvolala aj riaditeľku Slovenskej národnej galérie (SNG) Alexandru Kusú. Bez ladu a skladu, bez dôvodu, len tak.

„Aké nečakané, pche!“, povedal by si cynik. Je pravda, dnes sa pozastavovať nad krokmi súčasnej vlády, je samo osebe dosť komické. Ako keby sme čakali, že sa azda budú správať inak. Zničiť demokratické inštitúcie a ústavný poriadok bol predsa ich plán od začiatku. Dalo by sa povedať, že s týmto plánom dokonca oslovili mnohých voličov a vyhrali voľby. No tento prípad je predsa len iný.

Na rozdiel od ostatných ministrov vo vláde je totižto ministerka jediná, ktorá je vo svojej deštrukcii motivovaná ideológiou a pomstou. Porovnajme si ju napríklad s ministrom vnútra Matúšom Šutajom-Eštokom. Ten predstavuje typický príklad nie príliš bystrého, no zato ctižiadostivého a amorálneho mladého jastraba, schopného vnímať iba svoje vlastné pohodlie. Dostal sa na svoju pozíciu vďaka tomu, že sa na nič nepýta a vykonáva rozkazy. Vie veľmi dobre, že vďaka tomu sa mu dostane lepšieho zachádzania a exkluzívnejšieho postaveniu. Preto hneď, ako sa mu dostalo exkluzívneho rezortu, pochopil, čo sa od neho očakáva, a sám sa rozhodol, že si získa ešte väčšiu priazeň u šéfov. V polícii sa tak začali tvrdé čistky, azda tvrdšie, než sa očakávalo, a Eštokovi sa za to dostalo odmeny. Po Pellegriniho odchode do paláca sa stal predsedom strany, de iure jedným z koaličných lídrov.

Nepochybne platí vyššie spomenutá charakteristika aj na Martinu Šimkovičovú. O tejto Dolores Umbridgeovej a účastníčke v Ruži pre nevestu v jednom sa na týchto riadkoch popísalo už dosť, pričom si ju už dokonca začali všímať aj uznávané zahraničné médiá. Iste sa chce žiť pohodlne aj jej, no jej motivácia má predsa len aj iné prísady, pričom medzi tie hlavné patrí pomsta. Populárna bývalá moderátorka, odvrhnutá mainstreamom pre jej rasistické komentáre voči migrantom na Facebooku, očividne nezvládla toto poníženie a rozhodla sa pre cestu pomsty.

Ľudstvo pozná množstvo skvelých príbehov, v ktorých figuruje pomsta ako ústredný motív, či už ide o postavy ako Hamlet, Gróf Monte Christo, Kill Bill alebo John Wick. No a potom je tu Martina Šimkovičová. Tá sa na svojej ceste za pomstou rozhodla loviť spojencov v kalných vodách internetu. Dlhé roky moderovala relácie na konšpiračnom youtube kanáli TV Slovan, v ktorých stretla takých géniov ducha ako sú Peter Kotlár alebo Lukáš Machala. Zatiaľ čo prvý menovaný sa vyznamenal výrokom, že na Slovensku nebola pandémia, ten druhý je milovníkom konšpiračných teóriií všetkého druhu.

Kultúru nemožno ovládnuť

Vrana k vrane sadá, blbý Andreja Danka si hľadá, a tak sa stalo, že tento triumvirát zakotvil na kandidátke SNS. Tá aj vďaka nim vstala z politického hrobu a pretlačila sa nielen do parlamentu, ale nakoniec aj do vlády. Smeráckej chobotnici nemôže byť nič viac ukradnuté ako práve kultúra (mimo toho, aké reportáže vysielajú večerné správy), a tak s radosťou prenechala túto oblasť zakonšpirovanej SNS.

Ich ego sa nafúklo do extrémnych rozmerov a začali s prácou. Ich výsledkom je dnes zrušená verejnoprávna televízia, ovládnutie fondov na podporu umenia a personálne výmeny v množstve inštitúcií, najnovšie práve v spomínanom SND a SNG. Tu sa však dostávame k celkovému problému tejto stratégie a zároveň zo strany ministerky k absolútnemu nepochopeniu toho, čo je kultúra.

Táto akčná úderka, zaslepená pomstou a konšpiračnou ideológiou si myslí, že Ministerstvo kultúry je len ďalšie ministerstvo s ďalšími inštitúciami. Že stačí niekoho vyhodiť, na niekoho zatlačiť a ľudia budú tancovať tak, ako sa im píska. Lenže umelci nie sú úradníci. Umelecký výkon sa hodnotí úplne inak než pracovná činnosť úradníka. Rovnako je to s hodnotami. Zatiaľ čo čísla nezaujímajú pocity, kultúrne predstavenia áno. Policajt na ministerstve vnútra môže v sebe potlačiť svoje morálne presvedčenie a hodnoty a stále si môže plniť svoje pracovné povinnosti. No umelecké predstavenie stojí a padá na myšlienkach, ktoré prezentuje. Kvalitný umelec, či už herec, hudobník alebo spisovateľ, sa pozná podľa toho, ako dobre rozumie ľudským charakterom. Dobre to napísali bývalí ministri a ministerky kultúry, ktorí v spoločnom vyhlásení napísali okrem iného aj to, že: „Kultúra v našom ponímaní však normy vždy prekračovala, pretože sa prirodzene vyvíjala, pretože je tvorivá a inovatívna, pretože musí prekvapovať, kriticky reflektovať a byť provokatívna ku konvenciám aj k moci. Preto nekompatibilní s kultúrou nie sú ľudia, ktorí v nej roky pracujú. S kultúrou sú nekompatibilní tí, ktorí ich chcú navliecť do uniformy normalizácie.“ Reagovali tak na slová ministerky, ktorá sľubovala čistky na ministerstve a vyhodení kohokoľvek, kto by bol „nekompatibilný s novými normami“.

Na kroky ministerstva kultúry sa strhla obrovská vlna kritiky. Tentokrát však nielen doma, ale aj v zahraničí. Okrem spomínaných médií sa k veci dôstojne a správne postavili aj českí partneri na inštitucionálnej úrovni. Český rozhlas prerušil spoluprácu s novou STVR, predstavitelia kultúrnych inštitúcií odsúdili normalizačné kroky ministerky Šimkovičovej a na obranu slovenskej kultúry sa postavilo obrovské množstvo predstaviteľov kultúrnej obce, medzi nimi aj také významné mená ako Zdeněk Svěrák, Bolek Polívka alebo Ivan Trojan.

Zo slovenskej kultúrnej obce nezostal prakticky nikto, kto by neodsúdil kroky súčasného vedenia rezortu. Proti ministerke sa zdvihla obrovská vlna odporu, pretavená do dvoch protestov v rámci dvoch horúcich augustových dní, ktorú nemá šancu ustáť. Pani ministerka si totižto neuvedomila, komu „šéfuje“. Tým najslobodnejším ľudom, akých v spoločnosti máme. Ako dlho asi budú trpieť arogantnú, hlúpu a hlavne gýčovú ministerku? Akú kvalitu budú mať SND a SNG, keď nakoniec všetci umelci s talentom a hodnotami odídu preč? Kultúrnym inštitúciam pod gesciou ministerstva kultúry hrozí taký debakel, že to nakoniec nebude tolerovateľné, dokonca ani pre túto vládu.

Pyšní hlupáci znášajú veľmi zle, keď si z nich niekto robí srandu. V posledných týždňoch sa zintenzívnili vyhrážky Šimkovičovej a Machalu proti každému, kto si z nich robí srandu (Machala sa doslova vyjadril: „Budete platiť odškodné, všetci, čo ste drzí, nevychovaní a primitívni“). Takto na záver by som teda mal jednu prosbu na všetkých čitateľov. Urobte si z nich srandu. Či už verejne alebo súkromne s priateľmi, nenechajte na nich ani nitku suchú. Ide nepochybne do tuhého a znova sa vracajú časy, kedy bude nevyhnutná občianska podpora nezávislej a slobodnej kultúry. Popri tom sa však nenechajte zaslepiť nenávisťou. Inšpirujte sa, či už bardami humoru, alebo sa osviežte mladými talentami a schuti sa zasmejte a urobte si srandu z týchto pyšných hlupákov. Kto vie, možno práve Vy budete tvoriť ľudovú slovesnosť pre budúce pokolenia. Pre tie, ktoré budú poznať smiešnych ľudí v politike už iba z rozprávania starších generácii.

---

---