Dám vám na úvod hádanku. Je predsedom Národnej rady Slovenskej republiky (NRSR), ale politikom nie je. Dvanásť detí s desiatimi ženami má, ale liberálom nie je. Je na fotkách s najznámejšími členmi slovenského podsvetia, ale mafiánom nie je, jasný pane. Bulvár ho zbožňuje už vyše dve desaťročia, ale rozhodne je normálny. Svoju normálnosť preukázal aj v poslednej dobe, kedy sa z obhajovania fackovania matky jeho dvoch detí stala politická téma. Vitajte v slovenskej politike.

Poznámka: Pretože hnutie Sme rodina je klasickým príkladom strany jedného muža, v texte budem často zamieňať osobu Borisa Kollára s hnutím Sme rodina.

To je ale nuda, čo takto si vyskúšať politiku?

Boris Kollár vstúpil do politiky už v roku 2016, kedy so svojou stranou Sme rodina získal v parlamentných voľbách 6,62 % hlasov, respektíve 11 mandátov zo 150. Do politiky vstupoval ako milionár, mnohonásobný otec, všeobecne ako extravagantný človek, ktorého bulvár miluje a ktorý mu túto lásku aj naspäť opätuje. Z politickej strany veci vstupoval ako ochranca tradičných hodnôt, s antiimigrantskou rétorikou, no predovšetkým ako populista. Medzi jeho hlavné volebné slogany patrilo: „Pomôžeme vašim rodinám!“, „Nie som politik, môžete mi veriť!“ alebo „Nevolíme politikov, volíme Borisa!“. Boris Kollár vlastne svoj nedostatok skúseností, chýbajúci program a neexistujúcu víziu cynicky prezentoval ako svoje najväčšie výhody. Tak vlastne obhajoval aj svoj netradičný osobný život, veď predsa: „… on má deti veľmi rád, nemá problém sa o ne postarať a chce mať čo najväčšiu rodinu.“ Samozrejme sa ako pravý antiestablišmentový politik musel vyhraniť proti vtedajšej vláde a na otázky ohľadom korupcie reagoval podobne ako iný „spasiteľ“ politickej scény Andrej Babiš: „Načo by som kradol v politike, veď už som bohatý dosť!“

Hnutie Sme rodina je tak priam definíciou populistickej strany a Boris Kollár príkladom človeka, čo presne vie, ako sa pohybovať na tenkom ľade, aby získal to, čo chce. Vo voľbách roku 2020 už jeho strana skončila tretia v poradí so 17 mandátmi a jeho cesta k moci bola vydláždená. Ako predseda druhej najsilnejšej strany vládnej koalície (po hnutí OĽANO) získal pozíciu predsedu NRSR a zostal tak verný tradícii zneucťovania tejto funkcie po Andrejovi „kapitánovi“ Dankovi. Jeho už aj tak skromný program sa nepodarilo naplniť a tri roky hnutia Sme rodina v koalícii neviedli k ničomu inému než k totálnemu kolapsu vlády. Kto si však ako jediný z bývalej koalície udržal svoju pozíciu a dokonca aj preferencie v prieskumoch?

 

Machiavelli slovenskej politiky

Boris Kollár už od začiatku povolebných rokovaní vyhlasoval, že bude „drahá nevesta“, a tomuto sľubu nezostal nič dlžný. Počas pôsobenia koalície strana Sme rodina odmietla napríklad podporiť vládnu reformu zdravotníctva, reformu národných parkov (skúste si tipnúť, koho lyžiarske vleky by touto reformou utrpeli) a nehlasovali ani za vydanie obvineného Róberta Fica na väzobné stíhanie. Naopak, dokázal si presadiť „svojho“ kandidáta na generálneho prokurátora Maroša Žilinku (z ktorého sa vykľul spojenec bývalej garnitúry), udržal si svoju pozíciu napriek škandálu s jeho diplomovou prácou, napriek porušovaniu lockdownu, ktorého sa dopúšťali jeho milenky, keď s ním trávili čas v nemocnici, a napriek tomu, že jeho nominant na šéfa SIS (Slovenská informačná služba) čelil podozreniam z korupcie. Jeho káuz je príliš veľa na tento skromný komentár. Tak veľa, že o skutočnosti, že jeho brat a poslanec za hnutie Sme rodina Ľudovít Goga bol od volieb už na 27 služobných cestách, sa prakticky vo verejnom priestore ani nehovorilo. Je to proste príliš „obyčajná“ kauza. Napriek tomu má však Hnutie Sme rodina najväčší koaličný potenciál spomedzi všetkých strán. Hnutie de jure nevylúčilo nikoho z povolebnej spolupráce, a zároveň žiadna strana nevylúčila Hnutie Borisa Kollára. Ako je to možné?

Od začiatku vlády Igora Matoviča po voľbách 2020 definoval vládu osobný spor Matoviča s ministrom hospodárstva a predsedom strany SaS Richardom Sulíkom. Tieto spory sa týkali predovšetkým opatrení počas pandémie Covidu a už legendárnym symbolom tejto doby sa stalo vyplakávanie premiéra Matoviča v rádiu Express o tom že „Sulík nenakúpil testy“. Od začiatku boli všetky tieto vystúpenia veľmi trápne a hanebné a Matovič ich veľmi rád vystupňoval až na hranicu znesiteľnosti, pričom Sulík, v snahe priniesť odbornosť do vládnutia, mu opätovaním vlastne iba „skákal na lep“. Celú túto situáciu umne využil Boris Kollár a stalo sa niečo neuveriteľné. On sa stal tým rozumným hlasom. Hlasom rozvážnym, hlasom, ktorý sa dištancoval od všetkých týchto káuz. Bol to on, ktorý bol zadobre s Matovičom, Sulíkom a neskôr aj Hegerom, no pritom to bol on, ktorý rozoštvával čoraz viac svojich partnerov. Keď nakoniec prišla situácia do momentu, keď vláda stratila podporu v parlamente a nakoniec sa aj rozpadla, kto podľa vás na tom najviac získal? Presne tak, predseda NRSR.

Najaktuálnejšia kauza

Jedna z bývalých mileniek a matka dvoch jeho detí Barbora Richterová rozposlala poslancom list, v ktorom tvrdila, že Kollár ju v roku 2011 zbil na Floride, keď ho tam bola navštíviť. Boris Kollár tieto tvrdenia nevyvrátil, naopak, potvrdil ich s tým, že Richterová mu dieťa (9-mesačné v tom čase) hodila tak, že ho mohla zabiť, pričom aj v súčasnosti by sa zachoval rovnako. A zase, tento komentár je príliš skromný na rozoberanie bizarnosti, bulvárnosti a škandalóznosti celej tejto situácie (Často ho navštevovala práve v čase, keď bol po spomínanej nehode v nemocnici. A prečo s ním mala potom druhé dieťa?). Dôležitá je reakcia na politickej scéne.

Samozrejme, prišlo k odsúdeniu od každého. Koniec koncov, jasné posolstvo ako „ženy sa nebijú“ je priam sen politických marketérov počas volebnej kampane. V tomto kontexte výzvy na odstúpenie predsedu NRSR taktiež. No a koľko poslancov hlasovalo za otvorenie schôdze na odvolanie Borisa Kollára z jeho pozície? 34 poslancov. Zo 150. Pretože ako vy, bratia Česi, hovoríte: skutek utek. Rovnako tak aj poslanci utečú na začiatku letných prázdnin na dovolenky, a preto aj Boris Kollár určil termín svojho odvolávania na 4. júl (deň pred štátnym sviatkom). Úplne bez hanby. Veď aj povedal: „Môžem si určiť termín akýkoľvek chcem.“

Takže tak. Boris Kollár, očividne bez hanby, je v prvom rade cynik a oportunista. Akokoľvek je táto skutočnosť pre nás bolestivá, pre politikov je to príležitosť. Príležitosť mať koaličného partnera, s ktorým sa dá normálne dohodnúť na prakticky čomkoľvek. Veď to aj deklaruje na bilboardoch po celom Slovensku: „Sme normálni.“

 

Aktualizované: Ani na štvrtý pokus (5.7.) sa nepodarilo otvoriť schôdzu na odvolanie Borisa Kollára z funkcie. Najviac poslancov sa prezentovalo pri druhom pokuse – 71 (na otvorenie schôdze je potrebných 76). Naopak, najmenej prítomných poslancov bolo pri tom poslednom – 55.

---

---