Leto je v plnom prúde a to znamená jediné. Pracovné tempo sa spomaľuje, dovolenkové destinácie praskajú vo švíkoch a školy a pracoviská fungujú v ležérnom režime. Inak to nefunguje ani v politike. Top politické otázky sa prekladajú na jesenné rokovania a štát funguje v pohotovostnom režime. Ešte aj krízy si musia počkať, kým sa skončí uhorková sezóna.

To by však nebolo Slovensko, aby nebolo o čom písať. Takto pred rokom som začal písať túto pravidelnú rubriku s pocitom, že to, čo sa deje v mojej krajine, podlieza aj latku na dne Mariánskej priekopy. Chaos, bizár a neschopnosť sa stali definujúcimi pojmami slovenskej politiky a iba ťažko sa dalo predstaviť si, že to ešte nie je všetko. Je to už približne 10 mesiacov, čo Fico IV straší pod Bratislavským hradom a z toľko sľubovanej bezpečnosti, konca chaosu a amaterizmu sme nakoniec nevideli nič.

Naopak, chaos pokračuje, keď pozícia predsedu Národnej rady zostáva po Pellegrinim naďalej neobsadená a Andrej Danko zúrivo máva päsťami vo vzduchu, nárokujúc si túto stoličku za každú cenu. Stav bezpečnosti výstižne symbolizuje atentát na Fica, no ešte lepším príkladom je nedávny prípad z východného Slovenska. Dôchodcu z Gelnice v ňom dvojica podvodníkov postupne obrala o dom a 83 tisíc EUR (2,1 milióna Kč). Namiesto 6 až 8 rokov väzenia boli však nakoniec „vďaka“ novele trestného zákona (ktorého časť nakoniec Ústavný súd odobril) oslobodení a prepustení na podmienku. No a oba príklady sú nakoniec jasným dôkazom amatérizmu. Inak sa predsa nedá opísať stav, keď sa vládna koalícia nechá vydierať slaboduchým človekom, alebo keď minister spravodlivosti musí na niekoľkokrát opravovať „vlajkovú“ novelu svojej vlády.

Udalostí na rozpálenie sa je viac než dosť, no v tomto sparnom počasí je to posledná vec, ktorú by sme chceli. Kto nechce veriť nech neverí, no panie a páni politici sú občas schopní vyprodukovať vskutku groteskné situácie. Poďme sa preto dnes pozrieť na vtipné a bizarné situácie, ktoré sa odohrali počas tohto leta v slovenskej politike.

Hymna do každej rodiny

Čo by to bol za článok o bizarnostiach, keby sme nezačali stranou SNS. Táto partaj je vďačnou studnicou meme materiálu už od doby, čo večne opitý Ján Slota hovoril o krpatých maďarských koníkoch, tankoch smerujúcich na Budapešť alebo o niečom, čomu nebolo rozumieť. Strana zostáva verná odkazu jej otca zakladateľa, a to nielen v osobe predsedu Andreja Danka.

Ovládnutie verejnoprávnej televízie bolo v hľadáčiku vládnej koalície už od predvolebnej kampane, a v posledných týždňoch došlo k naplneniu tohto cieľu. Ako bude vyzerať nová Slovenská televízia a rozhlas (STVR), ukázal ešte na konci apríla vrchný inkvizítor strany Lukáš Machala. Ten, bohužiaľ, prepásol výnimočnú príležitosť mlčať, a tak sme sa dozvedeli, že v novej televízii by mali dostať príležitosť všetky názory, vrátane tých o plochej zemi. Konšpirátorským šarmom s nádychom múdreho starešiny pritom ešte dodal, že dôkazy o guľatej zemi sú nedostatočné a že iba astronauti, ktorí boli vo vesmíre, sa môžu k týmto veciam vyjadrovať. STVR predsa len nakoniec vznikla, a to 1. júla. V tom čase sa ale už dalo pár chytrých hláv na Ministerstve kultúry dohromady, aby prišli s rebrandingom novej, vlasteneckej a slovenskej (a žiadnej inej) televízie. Všetko malo byť od nového mesiaca nastavené tak, aby nás už konečne nestrašila propaganda opozície.

Iba žeby nie. Doslova a do písmena sa doposiaľ neudiala žiadna zmena. Či už sú to sociálne siete, web alebo vysielanie samotné, nájsť zmeny je ťažšie než nájsť Valda. Najvýraznejším prvkom rebrandingu sa tak stalo logo správ RTVS (Rozhlas a televízia slovenska). Za 10 000 EUR (254 000 Kč) určených na rebranding loga z neho zmizol nápis rtvs. To je všetko. Netušil som, že licencia na Microsoft skicár je tak drahá vec.

Dôležité je ale predsa nesúdiť knihu podľa obalu. Po obsahovej stránke má STVR pripravený bohatý vlastenecký program pre každého vlastenecky zmýšľajúceho vlastenca. A preto bude každého Jožka Maka vítať pri príchode domov z miestneho pohostinstva slovenská hymna z jeho domáceho prijímača. Momentálne spustené v rádiach Slovensko, Devín, Regina a FM, s plánovaným spustením aj v televízii, každý deň od 23.30 do 00:30 sa bude éterom STVR niesť slovenská hymna v podaní slovenského filharmonického zboru. Zostáva tak nezodpovedaná otázka, ako na túto bombu zareaguje konkurencia v súkromnom priestore. Budú tiež púšťať nejakú skladbu v hodinovej smyčke? Alebo sa reprízy NCIS a Československo má talent dočkajú enormných ratingov? Veľa otázok, málo odpovedí…

Pandémia nebola, change my mind

Nebojte sa, ešte zostávame pri SNS. Teraz sa dostávame k Petrovi Kotlárovi, vládnenmu splnomocnencovi pre vyšetrovanie pandémie. Zo svojej pozície bol poverený viesť rokovania vo Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) v mene Slovenska o novej pandemickej zmluve. Tá sa pripravovala dva roky s cieľom zjednotiť pravidlá a postupy tak, aby sa už neopakoval chaos, ktorý sme videli pred 4 rokmi. Zmluva sa pripravovala tak, aby sa našiel konsenzus medzi vyše 190 členmi organizácie. Tak odlišné krajiny ako Rusko a USA, Česko a Bielorusko alebo Fínsko a Uganda konsenzus nakoniec našli a krajiny jednomyseľne schválili zmluvu.

Iba žeby nie. Slovensko sa ako jediná krajina na svete dištancovala od tejto zmluvy. Zástupca Slovenska v riadiacej rade WHO Jozef Šuvada dokonca hovoril o tom, ako si nasadil slnečné okuliare pri hlasovaní kvôli hanbe, ktorú cítil. To všetko kvôli vplyvu Kotlára, ktorý bol schopný dostať do šachu celé ministerstvo zdravotníctva aj slovenskú delegáciu pri WHO. A Kotlárova reakcia? Splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie sa vyjadril, že na Slovensku žiadna pandémia nebola. Jasné, každému hneď príde na um myšlienka, ako Kotlár napľul na pamiatku vyše 20 000 obetí, ich príbuzných a preživších, ktorí dodnes žijú s trvalými následkami. No mne napadá otázka: Nemal by teda rezignovať na svoju pozíciu? Prečo je potrebná pozícia splnomocnenca pre vyšetrovanie pandémie, keď žiadna vlastne nebola? Hold, niektoré veci mi nie sú jasné.

Čo mi je však jasné je, že Kotlár a Šimkovičová sú skvelí parťáci. Aby nie, keď majú spolu dlhoročné moderátorské skúsenosti z konšpirátorského Youtube kanála TV Slovan. Niet preto divu, že spoločne trávili aj dovolenku, konkrétne v Chorvátsku. Ako to už ale s členmi SNS býva, ich pracovné návyky sú mizerné a veci ako napr. upovedomenie zamestnávateľa o čerpaní dovolenky, sú im cudzie. Nevadí, že mala v čase dovolenky byť v parlamente a predkladať kľúčový návrh zákona, ktorý už aj tak polroka meškal s implementovaním a Európska komisia kvôli tomu viedla proti Slovensku konanie. O jej neprítomnosti dokonca nevedel ani poverený predsedajúci parlamentu Ľuboš Blaha, ktorý ju vyvolal k rečníckemu pultíku, a tak nakoniec muselo byť rokovanie prerušené.

Pri prerušených rokovaniach zostávame. Babráctvo koalície sa ukázalo na výnimočnej letnej schôdzi parlamentu 15. júla, kde sa poslanci pokúšali už na štvrtý krát (!) schváliť novelu Trestného zákona, ktorú doteraz koalícia nevedela poriadne zostrojiť. Avšak čo sa nestalo? Na otvorenie schôdze o schvaľovaní novely novely novely novely Trestného zákona im chýbali ľudia. Doslova z letiska tak musel pribehnúť poslanec Miroslav Čellár, aby sa mohol prezentovať. Ak už máme na tomto prípade nájsť niečo pozitívne, tak aspoň to, že sú poslanci vládnej koalície naozaj odhodlaní vo svojej snahe poslať Slovensko naspäť do 90. rokov.

To, že Slovensko vracajúce sa do 90. rokov nie je žiadna prehnaná hyperbola, dokazuje aj nová politika vlády voči regiónom. Ako ukázala investigatíva z radov Progresívneho Slovenska, vláda na svojich regionálnych výjazdoch rozdáva nepomerne viac koaličným starostom ako tým opozičným, respektíve nezávislým. Vláda tak teraz čelí dileme, kedy na jednej strane sa chce striasť týchto obvinení, na strane druhej jej tak ale ostáva vysvetliť, ako je možné, že obec Babinec so 60 obyvateľmi a smeráckym starostom dostala dotáciu 57 tisíc EUR (1,4 milióna Kč) na nové multifunkčné ihrisko. Klientelizmus či babráctvo? Toť otázka.

Čo si človek sám neurobí…

Bizáru sa počas letných mesiacov dialo naozaj dosť. Europoslanec za Republiku Milan Mazurek sa stal personou non grata pre novú fašistickú frakciu Európa spoločných národov kvôli jeho (jemne povedané) kontroverznej minulosti. Byť príliš fašistický pre fašistickú frakciu v tak mladom veku, to je vskutku silný „flex“. Posielame gratulácie do Bruselu.

Na druhej strane národnostného spektra došlo k veľkému coming outu. Najznámejší maďarský politik György Gyimesi sa objavil na oslavách dňa zvrchovanosti v Starej Bystrici (v skutočnosti na pseudovlasteneckej smeráckej PR akcii) a okrem iného vyhlásil, že vidí svoju budúcnosť v Hlase alebo Smere, dokonca že jeho politický program sa na 95 % zhoduje s SNS. Ide tak už o jeho druhý coming out, odkedy sa v roku 2020 premenoval z Juraja Gímeša na spomínaného Györgyho. Nám zostáva dúfať, že György konečne nájde pokoj v hociakej identite, ktorú si vyberie. Koniec koncov, dnes sa už nemusí hanbiť za to, kým skutočne je. Nech už ide o národnosť, orientáciu alebo povahovú vlastnosť.

Napriek vyššie spomínaným prípadom však nie je pravda, že na Slovensku majú monopol na bizár iba amorálni ľudia a tragikomické existencie. Aj cez úporné horúčavy píšu bežné Slovenky a Slováci silné príbehy. Ešte v júni vznikla zbierka na rekonštrukciu schátraného oddelenia neonatológie v Košiciach. Holuby a hmyz sa delili o priestory s predčasne narodenými deťmi v čase, keď si vláda dvoj- až trojnásobne navýšila platy. Aj vďaka obrovskej medializácii nepriateľskými protištátnymi médiami ako je Denník N alebo Aktuality sa stalo to, že do 5. júla sa občania vyzbierali sumou takmer 330 tisíc EUR (8,4 milióna Kč) na prakticky kompletnú rekonštrukciu oddelenia. Obrovskú zásluhu na medializácii zbierky pre nemocničné oddelenie, ktoré má na starosti záchranu predčasne narodených detí, mala pritom satirická stránka s názvom Zomri. To sa proste nedá vymyslieť.

Po neuveriteľne úspešnej zbierke v kampani Munícia pre Ukrajinu, v rámci ktorej necelých 70 tisíc ľudí prispelo sumou 4,3 milióna EUR (109 milióna Kč, viac než niektoré vlády), ide o ďalší dôkaz dôležitosti občianskej spoločnosti. Je vskutku bizarné to, že ľudia musia zo svojich vreciek okrem daní a odvodov platiť ešte aj služby, ktoré by mali byť v kompetencii štátu. Bohužiaľ to tak ale je. Je to výsledok 35 ročného procesu od pádu komunistického režimu, kedy si mnohí ešte stále neuvedomili skutočnú podstatu demokratického zriadenia s trhovou ekonomikou. Že nie štát, ale jeho občania budujú hodnoty a šťastné komunity. Že spoločenská zmluva musí byť diktovaná zospodu hore, nie naopak. Normálnu politiku a politikov si zaslúžime až v momente, keď sa konečne zbavíme závislosti na politických rozhodnutiach. Vyššie spomínané zbierky mi dávajú nádej, že ten moment príde už čoskoro.

---

---