„Dobrý“, zlý a škaredý
21. října 2023, Martin Dukát
Peter Pelegrini, Róbert Fico a Andrej Danko. Trojica legendárnych koaličných partnerov sa po troch rokoch vracia naspäť v plnej sile. Napriek nezhodám a osobným animozitám ich spája spoločný cieľ, kvôli ktorému sa musia spojiť. Čaká ich strastiplná cesta skrze rozdelenú krajinu. Krajinu, ktorá je po mnohých krízach a turbulentných vládach unavená a čoraz viac apatická voči primitivizmu a nenávisti, ktoré sa šíria vo verejnom priestore. Ani tieto prekážky však nezastavia našich (anti)hrdinov na ceste za naplnením ich osobných záujmov. Kto sa im postaví do cesty? Aké krízové situácie ich postihnú? A budú vôbec schopní spoločne dôjsť až do cieľa?
To sú otázky, na ktoré sa dnes ťažko odpovedá. Dianie posledných dvoch týždňov však zatiaľ neprináša pozitívne signály pre Slovensko. Napriek snahe Progresívneho Slovenska o vytvorenie štvorkoalície Pellegrini potvrdil staré známe príslovie, že košeľa je bližšia než kabát. V novej nacionalisticko-ľavicovej koalícii tak bude Hlas zastávať 7 ministerstiev a pre samotného predsedu sa ušla jeho staronová pozícia predsedu parlamentu. Večný optimista by si povedal, že aspoň voľačo. Po Andrejovi Dankovi a Borisovi Kollárovi sa do druhej najvyššej ústavnej funkcie v krajine vráti naspäť aspoň trocha dôstojnosti. Tu však platí, že toto Pyrrhovo víťazstvo bolo vybojované Damoklovým mečom, pretože Andrejovi Dankovi boli prisúdené tri ministerstvá. Ministerstvo životného prostredia, ktorého vedúcim by sa mal stať Rudolf Huliak, ktorý považuje medveďa za biologickú zbraň proti vidieku a ktorý má v pláne ísť do Moskvy odprosovať Putina za posielanie zbraní na Ukrajinu. Taktiež im bolo prisúdené ministerstvo kultúry, ktorého šéfkou by sa mala stať bývalá spravodajská hviezda TV Markíza Martina Šimkovičová, ktorá bola vyhodená kvôli rasistickým vyjadreniam a v posledných rokoch presedlala na „alternatívne spravodajstvo“. V súčasnosti pravidelne moderuje v internetovej TV Slovan (bizarný názov, bizarný obsah). No a nakoniec má vzniknúť od nového roka ministerstvo športu a cestovného ruchu, ktorého kormidla by sa mal chopiť Ján Krišanda, ktorého musela SNS vo voľbách 2020 stiahnuť z kandidátky kvôli jeho medializovaným prepojeniam s Mariánom Kočnerom, s ktorým si písal predovšetkým o ovplyvňovaní súdov a obchodoch so štátom.
Čo nového u susedov?
Přinášíme pravidelné postřehy o slovenské politice. Přečtěte si, co hýbe děním u našich sousedů!
Okrem tejto tragédie stále visí otázka nad ministerstvom zahraničných vecí, kde by nový premiér rád videl nejakú „… šťuku, ktorá možno aj nekonvenčným spôsobom popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie. Rybníku, ktorý sa tvári, že je nedotknuteľný a určený len pre elity typu Káčera, Korčoka, Demeša a spol.“ Okrem toho pri podpisovaní memoranda (o porozumení s novými koaličnými partnermi) vyslovil aj to, že ideme do pekla. „Do pekla? Dobre, ale na veľkom bielom koni“, doplnil nový premiér.
Čo sa to vlastne dialo posledné dva týždne?
Nádej umiera posledná
Kým počas volebnej noci Slováci išli spať v neistote, na druhý deň už zaspávali s poslednými zvyškami nádeje. Strany Smer, Hlas a SNS mali spolu väčšinu – 79 poslancov. Všetky tri strany majú už spoločné skúsenosti s vládnutím (Hlas ako súčasť Smeru) a majú teda aj spoločnú minulosť, realisti a pesimisti (na Slovensku je veľmi tenká deliaca čiara medzi týmito dvomi skupinami) tak považovali povolebné rokovania za jasnú vec, ktorej výsledok bude jasný do pár dní. Predstavitelia optimizmu na čele s predsedom PS Šimečkom však vyskúšali posledné vzopretie sa a začali sa tak paralelné koaličné rokovania.
Taktika PS bola prostá. Ponúknuť Hlasu ponuku, ktorá sa neodmieta. Od začiatku tak pracovali so scenárom, že by v štvorkoalícii PS, Hlas, KDH a SAS získali rovnaký počet ministerstiev ako najsilnejšie PS. To bola prvá dávka, v druhej dávke vyjadril Šimečka ochotu ponúknuť Hlasu premiérsku pozíciu. No a do tretice prišlo do úvahy odovzdanie ministerstva vnútra Pellegriniho nominantovi. Práve v tomto bode sa odhodlal Richard Sulík, predseda SAS, že zachráni situáciu. S ladnosťou áčkového diplomata pochopil, že v procese vyjednávania treba vyložiť všetky tromfy hneď a zaraz. A tak začal odkazovať skrze sociálne siete Šimečkovi, že už je načase ponúknuť Pellegrinimu túto pozíciu.
Čuduj sa svete, tento geniálny ťah nepomohol. Avšak aby sme boli féroví, Sulík nebol jediný, čo v kľúčových chvíľach predviedol poriadnu dávku amaterizmu. Ďalšia z tvárí SAS, Alojz Hlina, zas na oplátku začal obviňovať KDH, že sabotuje formovanie štvorkoalície, pretože jej predseda Milan Majerský má pod Tatrami haciendu, ktorej financovanie nie je schopný plnohodnotne preukázať. O jej skutočnom financovaní mal Róbert Fico vedieť a túto informáciu využívať ako páku voči Majerskému. Okrem toho Hlina prišiel s informáciami, že Róbert Fico je s KDH tajne dohodnutý na úpravách interrupcií, prevode nejakých kompetencií ohľadom čerpania eurofondov na kraje a v prípade rozpadu SNS na podpore koalície poslaneckým klubom KDH.
Alojz Hlina nepodložil ani jednu z týchto informácií nejakým relevantným dôkazom. Hlina sa radí k plejáde kontroverzných osobností v slovenskom politickom priestore, ktorého povesť sa dá asi najpresnejšie prirovnať k Igorovi Matovičovi. Keď si túto jeho históriu spojíte s faktom, že je bývalým predsedom KDH, pričom po volebnom fiasku v roku 2020 prenechal predsednícku stoličku práve Majerskému, tak už asi chápete, že sa tu nedá hovoriť o akejkoľvek vierohodnosti. To však nemení nič na tom, že Majerský s KDH sa tiež nesprávali práve profesionálne. Tesne po oznámení výsledkov vysielal Majerský nejednoznačné signály o budúcnosti štvorkoalície a o červených čiarach pre Progresívne Slovensko. Nakoniec to zaklincoval vyhlásením, že KDH mieri do opozície. A aj keď neskôr predsedníctvo strany potvrdilo záujem o rokovaní s PS, škriepka už bola na svete. Nakoniec ju ako dôvod pre odmietnutie štvorkoalície využil aj Pellegrini. Ten v utorok 10. októbra vyhlásil, že rokovať o koalícii bude už iba so Smerom a SNS. Ako argumenty použil práve vyššie spomenuté škriepky, amaterizmus pri komunikácii a tlak na riešenie kultúrno-etických otázok z jednej alebo druhej strany. Tak sa stalo, že PS si zažilo svoju prvú skúsenosť v slovenskom politickom prostredí. Pre Šimečku so skúsenosťami z Bruselu (doteraz pôsobil ako podpredseda Európskeho parlamentu) to musela byť poriadne studená sprcha.
Temný triumvirát
Deň po Pellegriniho vyhlásení o odmietnutí štvorkoalície už spolu Fico, Pellegrini a Danko podpisovali memorandum o porozumení. Prakticky okamžite sa začali riešiť mená členov novej vlády a s nimi sa začala prvá konfrontácia medzi prezidentkou a designovaným premiérom. Prezidentka naznačila, že s menami niektorých ľudí by mohla mať problém a v takom prípade by nevymenovala daného človeka do úradu. Precedens na to u nás už existuje, a to od Andreja Kisku, ktorý v roku 2018 nevymenoval za ministra vnútra Jozefa Ráža (Jozefa, nie Joža).
Tento precedens odhaľuje tragický regres v slovenskej politike. Kiska vtedy odmietol vymenovať Ráža z dôvodu jeho prepojenia na vtedajšieho ministra vnútra Róberta Kaliňáka. Vtedy, po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, bolo nepredstaviteľné, aby sa ministrom vnútra stal človek s napojeniami na tak skompromitovaného človeka ako je Kaliňák. Dnes je Kaliňák nielenže ešte viac skompromitovaný (pred trestným stíhaním ho zachránil generálny prokurátor Žilinka s jeho paragrafom 363), ale je nominantom Smeru na ministra obrany, ktoré spravuje napríklad aj vojenské spravodajstvo. Pri takomto zrejmom ohrození samotnej štátnej suverenity sa zrazu aj konšpirátori na ministerstvách javia ako jeden z tých menších problémov.
Od novej vlády sme sa tak nedozvedeli nič zásadné o ich programe. Čo však vieme naisto je, že bude platiť nový prístup k médiám. Ľuboš Blaha, trojka na kandidátke Smeru, napríklad privítal myšlienku nerešpektovania pozície veľkých médií a vie si predstaviť médiá ako Denník N alebo SME, že budú vyjadrenia vládnych politikov citovať z „alternatívnych médií“, ako napríklad Hlavné správy (tie Hlavné správy, ktoré preukázateľne spolupracujú s ruskou ambasádou). Čerešničkou na torte budú zoznamy zahraničných agentov a lynč mimovládnych organizácií, ktorých vláda na Slovensku podľa Fica končí.
Nové poriadky určite nastanú aj v policajnom zbore. Toto pochopil súčasný policajný prezident Štefan Hamran, ktorý sám odchádza ku koncu októbra do civilu. Róbert Fico taktiež smeroval vyhrážku aj smerom voči špeciálnej prokuratúre, ktorej hlavou je Daniel Lipšic, jeden z najnepohodlnejších ľudí pre smerácky klan. Ak by sa dali posledné dva týždne zhrnúť čo najvýstižnejšie, tak by to boli vyhrážky voči orgánom činným v trestnom konaní. Zmyslom celej koalície je zabetónovanie systému našich ľudí, a to jasne komunikujú. Tak jasne, že aj najväčší strašiaci pre zahraničnú verejnosť, zastavenie dodávok Ukrajine a celkovo oblasť ľudských práv, od LGBTI po migrantov, išli do úzadia. To však nezmenilo nič na tom, že celoeurópska socialistická strana PES pozastavila Smeru a Hlasu členstvo v strane. Nová vláda tak ešte ani nevznikla, a už sa dostáva do izolácie. Peter Pellegrini tak definitívne zahodil imidž toho „dobrého“ a priklonil sa k zloduchovi a zlobrovi.