„Už se perou, už se perou, já to řikala vod začátku, že si čumáky rozbijou!!!“ Záverečné slová babky z filmu Slunce, seno a pár facek priam prorocky napovedajú, čo bude nasledovať v druhom roku vládnutia Fica IV. Jedna z premís, na základe ktorej dokázal Fico minulý rok po štvrtýkrát vyhrať voľby, bola, že on je zárukou stability a ukončenia chaosu, ktorý v tom čase nepochybne vládol na politickej scéne. Pozorovatelia s pamäťou silnejšou než jedno volebné obdobie však už vtedy vedeli, že staronová koalícia má hneď niekoľko horúcich želiezok v ohni, ktoré hrozia výbuchom. 

Po roku vládnutia a snovania pomsty proti každému príčetnému v štátnej správe došlo na šibeničný termín, ktorý už nebolo možné oddialiť. Bolo nutné doručiť nejaké výsledky, ktoré by reálne zlepšili situáciu ľudí na Slovensku. Namiesto toho prišli s konsolidačným balíčkom, za ktorý by sa nehanbil ani Ľudovít XVI. v časoch bezprostredne pred Veľkou francúzskou revolúciou. Vláda naplno ukázala, ako sa za ten krátky rok pri moci dokázala tak razantne a extrémne oddialiť od reality bežných ľudí. Namiesto reflektovania problémov, ktoré Slovensko a jej občanov trápia, sa koalícia naďalej utápa v konšpiráciách a toxických rečiach, ktoré ju dokázali vyniesť znovu k moci. 

Avšak ako hovorí prvé pravidlo dílerov: „Nikdy neber matroš, ktorý predávaš.“ A ako všetci zločinci, aj Róbert Fico so svojimi kumpánmi verili, že ich sa pravidlá netýkajú, ani tie nepísané. Stalo sa tak, že spočiatku strategické spojenectvo s predstaviteľmi spodiny zo SNS sa nakoniec najviac podpísalo na Róbertovi Ficovi, ktorý sa sám stal najväčším ambasádorom konšpiračných teórií. Nijak inak sa nedá vysvetliť jeho vyjadrená dôvera v splnomocnenca vlády pre vyšetrovanie pandémie Petra Kotlára z kandidátky SNS, ktorý sa preslávil prevratnou myšlienkou, že pandémia vlastne nebola.

Peter Kotlár je len jednou z mnohých skladačiek, ktoré vytvárajú obraz o absolútne neschopnej vláde chaosu. Práve on stojí za diplomatickým škandálom z mája tohto roku, kedy sa Slovensko ako jediná krajina na svete dištancovala od nových pandemických predpisov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Okrem kritiky, ktorá sa naňho prirodzene strhla doslova z každej strany, sa začali ozývať aj politici z Hlasu, ktorí čoraz viac dávajú najavo svoj nesúhlas s nonsensmi jej koaličných partnerov. Ozvala sa proti nemu aj Zuzana Dolinková, ktorá spochybnila hlavné závery jeho vyšetrovania a vôbec jeho pôsobenie v rezorte ako také.

Kto je Zuzana Dolinková? Dnes už nikto významný, ale ešte do 10. októbra bola ministerkou zdravotníctva. Prestala ňou byť potom, čo sa ukázalo, že aj vo svojom rezorte nebola nikým významným. Za rok vo  funkcii v jednom z najkľúčovejších a najproblematickejších rezortov sa stali najvýraznejším výsledkom jej pôsobenia fotky a videá na Instagrame. Nátlak na jej demisiu sa vystupňoval potom čo vysvitlo, že v novom konsolidačnom balíčku sa ráta s úsporami na ministerstve zdravotníctva vo výške 220 miliónov EUR. Jej obrana bola absolútne chabá, pričom prakticky potvrdila, že nemá silu a moc na to presadiť nejakú agendu vo svojom rezorte. Koniec koncov, jej útoky na Kotlára, ktoré prišli až v hodine dvanástej, keď už nemala čo stratiť, hovoria za všetko.

Problematická ministerka z Hlasu? To by nebol Andrej Danko, aby sa neozval. Najvernejší z Ficovej družiny nikdy nepremešká príležitosť, aby si mohol kopnúť do nenávideného Hlasu. O to viac teraz, keď naďalej prebieha boj medzi SNS a Hlasom o miesto predsedu parlamentu. Teraz, keď je Dankov „obľúbenec“ v prezidentskom paláci, preorientoval sa na ostatných ministrov z radov Hlasu. Už dlhšiu dobu má tiež problém s ministrom školstva Tomášom Druckerom, ktorý z celej vládnej koalície patrí k „najnormálnejším“ politikom, a zároveň je jediným, kto je autentický vo svojej snahe pozdvihnúť svoj rezort na vyššiu úroveň. Popritom silno odoláva snahám SNS o ideologické preniknutie do školstva, čo je ďalší z dôvodov, pre ktoré leží predsedovi SNS v žalúdku.

Všetky tieto konflikty priam čakali na spúšťač, ktorý by ich vyhodil do vzduchu, pričom konsolidačný balíček bol priam ako stvorený pre tento účel. Novinkou v konfliktoch je však poslanecký klub SNS. Tomu hrozí rozpad potom, čo sa Rudolf Huliak (ktorý kandidoval ako predseda strany Národná koalícia (NK) na kandidátke SNS) rozhodol vypovedať poslušnosť Andrejovi Dankovi a začal po ňom pýtať (údajne sľúbenú) väčšiu emancipáciu v rámci poslaneckého klubu aj vládnej koalície. Popri výmene názorov (pri ktorej ho Danko nazval zradcom a Huliak kontroval slovami o egomaniakovi) vyšlo najavo, že Danko mal údajne Huliaka huckať voči poslankyni za Progresívne Slovensko Lucii Plavákovej, ktorú Huliak na konci septembra nazval su**u. Par excellance politika v podaní Slovenskej národnej strany. Pravdou však zostáva, že Huliak sa so „svojimi“ dvomi poslancami z NK rozhodli prikloniť v spore o predsedu parlamentu na stranu Hlasu, čím sa otvára ďalší potenciálny front v nadchádzajúcej koaličnej kríze.

A taká je situácia teraz. Samozrejme, stále je veľmi skoro hovoriť o akomkoľvek konci koalície (napriek tomu, že sám Róbert Fico potvrdil, že zvažoval spojiť hlasovanie o konsolidačnom balíčku s hlasovaním o dôvere vlády). No je minimálne paradoxné porovnať súčasnú situáciu v koalícii s vyjadreniami a obavami, že na Slovensku hrozí ďalší maďarský scenár. Zatiaľ čo Viktor Orbán disponoval v prvom roku svojej vlády ústavnou väčšinou (ktorú patrične aj využíval), Róbert Fico sa odteraz bude musieť stresovať doslova o každý jeden hlas (ako ukázalo hlasovanie o odvolávaní Michala Šimečku). Koalícia má chronické problémy, ktoré presakujú na povrch, a jej členovia sa môžu tváriť odhodlane a tvrdo, ako len chcú. Pravdou zostáva, že čo zasiali pred voľbami sa im začína vracať v plnej sile.

---

---