Leto sa skončilo. Ak by si to niekto neuvedomil pri pohľade na valiacu sa storočnú vodu naprieč strednou Európou, tak mal možnosť prebudiť sa pri pohľade na program novej politickej sezóny. Róbert Fico s jeho bandou sa rozhodli vyrovnať sa povodniam kým voda bola ešte v uliciach a svojou agendou zatopili obývačky každej jednej domácnosti na Slovensku. 

Všetko sa to začalo aperitívom. Novodosadený šéf Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavol Gašpar (áno, je to ten, čo má na predlaktí vytetovaný obraz svojho otca, bývalého policajného prezidenta a súčasného poslanca) spísal návrh na odvolanie opozičného podpredsedu parlamentu Michala Šimečku. Poviete si, fľaša vodky ako aperitív? Od začiatku však tento krok vyzeral skôr ako obyčajná malichernosť, poháňaná malosťou SNS a snahou Smeru udržať svoje krvilačné publikum v strehu. Celý proces sa odštartoval v momente, keď opozičné strany na čele s Progresívnym Slovenskom (PS) dokázali narýchlo uprostred leta zvolať tisícové protesty proti ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. Tá v tom čase valcovala kultúrne inštitúcie s výborným renomé doma aj v zahraničí, pričom sa proti nej postavila nielen prakticky celá domáca kultúrna obec, ale aj renomované inštitúcie a partneri zo zahraničia.

To by však nebol Róbert Fico, aby sa neodhodlal do boja za svojich gaunerov a svoje záujmy. Vyhlásil, že celé protesty sú len snahou Michala Šimečku ochrániť vlastné finančné záujmy, konkrétne dotácie smerujúce do nadácie nazvanej podľa Šimečkovho deda, ktorý bol známym disidentom. Okrem toho sa v koalícii venovali aj Soni Ferienčíkovej, Šimečkovej partnerke, tanečníčke, ktorej sa tiež dostalo podpory od štátu (a ktorej výkonmi sa smeráci nemali problém chváliť v čase slovenského predsedníctva v Rade EU). 

Niečo na tom celom ale nesedelo. Prečo by sa starý politický harcovník Fico púšťal do takého bezvýznamného, no zato riskantného súboja? Prenechanie postu podpredsedu parlamentu (jedného zo štyroch!) opozícii je ústavná tradícia, ktorá ale opozícii nedáva žiadnu reálnu moc. Dôvody na odvolanie Šimečku boli absurdné a vycucané z prsta, pričom pri ich debunkovaní dostalo PS možnosť zaútočiť na koalíciu v citlivom mieste. Zatiaľčo opozícia, na čele s PS, čelí kritike (nie úplne oprávnenej) za svoju nečinnosť a neviditeľnosť, koalícia im dala vlastné pódium a rozžiarila reflektory. Vďaka tomu sa k širšej verejnosti dostal zoznam koaličných politikov, ktorých príbuzní poberajú dotácie, respektíve nejako inak profitujú z peňazí od štátu (spoiler alert: je to dlhý zoznam). Okrem toho si Šimečka definitívne upevnil pozíciu lídra opozície a zároveň ukázal, že okrem odbornosti a skúseností má aj charizmu spravodlivého bojovníka. No ale nakoniec sa najväčšia slabosť celého odvolávania ukázala pri tajnom hlasovaní v parlamente. V ňom prešlo Šimečkovo odvolanie tou najtesnejšou možnou väčšinou, 76 hlasov. Zvyšné tri hlasy koalície sú pritom známe, traja poslanci Hlasu si odmietli prevziať hlasovacie lístky, pričom svoj krok zdôvodňovali neopodstatnenosťou hlasovania. Netreba asi zdôrazňovať, aký reputačný problém by spôsobilo koalícii, keby ich návrh na odvolanie neprešiel. 

Tak veľa škôd pre takú malichernosť! Prečo by sa do toho Róbert Fico púšťal?

Hry sme vám dali, teraz vám zoberieme chlieb

Prešlo necelých 24 hodín a už bolo jasné, kvôli čomu tu bolo toľko kriku. Vláda v stredu predstavila balík konsolidačných opatrení v závratnej výške 2,7 miliardy EUR (67,7 miliárd Kč). Pre predstavu, o akú veľkú sumu ide: vláda Petra Fialu predstavila minulý rok (v dvojnásobne väčšej Českej republike) konsolidačný balíček o sume 3,8 miliardy EUR (97 miliárd Kč). 

Je jasné, že konsolidačný balíček bol nevyhnutný. Dokonca sa v tomto prípade dá aj súhlasiť s argumentom vlády, že je taký vysoký kvôli predchádzajúcim vládam (Hegerovej a Matovičovej), ktoré rozdávali, ako keby sme si neprechádzali jednou krízou za druhou. A samozrejme tiež platí, že konsolidačné opatrenia sú bolestivé a vždy sa nájde skupina ľudí, ktorú opatrenia zasiahnu viac ako inú. 

Takže je všetko v pohode? Ani náhodou. Ťažko je prijímať slová o uťahovaní opaskov od vlády, ktorá si len pár mesiacov dozadu skokovo zvýšila platy o tisíce eur a schválila doživotný plat pre najvyšších papalášov. Ťažko je počúvať o zvyšovaní daní a odvodov pre poctivých ľudí, zatiaľ čo podvodníkom sa uľahčuje ich „živobytie“. Nie je kde zohnať peniaze? Čo takto zrušiť absolútne zbytočnú trafiku (ministerstvo športu a cestovného ruchu), ktorú si tento rok vydupali tí najneschopnejší z najhlúpejších (nominanti SNS) a ktorá stojí niekoľko desiatok miliónov eur?

Niektoré z opatrení sú už potom skutočná nehoráznosť, či už ide o transakčnú daň (rozumej poplatok za platby) alebo navýšenie ceny diaľničnej známky na úroveň Česka a Rakúska (ktoré majú dvoj, respektíve trojnásobne dlhšie úseky diaľnic). Čerešničkou na torte je potom navýšenie DPH na 23 %, respektíve výroky Róberta Fica z apríla tohto roku, že on je veľkým odporcom takéhoto kroku, respektíve výrok ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, že DPH je tá najamorálnejšia daň zo všetkých. A pretože „najväčšou prednosťou Slovenska je, že Slováci vedia žiť z nízkych príjmov“ a „Slováci majú miernu povahu“, minister financií Kamenický si dovolil povedať, že DPH na knihy zostane na úrovni 23 %, pretože si ich aj tak kupujú iba bohatí ľudia. 

Jeseň sa začala a pre vládnu koalíciu sa nemohla začať horšie. Objavil sa prvý prípad rebélie v poslaneckých radoch koalície, Michal Šimečka si upevnil svoju pozíciu opozičného lídra a Róbert Fico vyložil na stôl čierneho petra, ktorý sa mu zatiaľ počas jeho dlhoročnej premiérskej kariéry úspešne vyhýbal. Čaká nás obdobie zdražovania a znižovania (už tak veľmi nízkej) kúpnej sily, čo nevyhnutne zasiahne aj voličov vládnej koalície. Opozícia má výnimočnú šancu dostať sa do ofenzívy, pričom koalícia nie je ani náhodou tak silná, aby bez problémov odolávala. Zostáva tak dúfať, že načrtnutú trajektóriu nebude v najbližšej dobe nič sabotovať.

---