Vojna je mier a sloboda je otroctvo. Partaj zlosynov na čele s Ficom už dlhé mesiace trávi slovenskú spoločnosť týmito dystopickými múdrami, no a teraz prišiel čas presadiť aj to tretie. Ministerstvo kultúry predložilo v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh na úpravu súčasného štatútu Rozhlasu a Televízie Slovenska (RTVS). Teda, na úpravu… Na zrušenie. Sily Mordoru už prestali brať ohľad na čo i len zdanie vlády európskej demokratickej krajiny a idú rovno zrušiť nepohodlné verejnoprávne médium. Nahradiť RTVS má STaR, Slovenská televízia a rozhlas. Tu však treba dať veľké plus Slovenskej národnej strane, pretože dokázali trocha popremýšľať a nenazvali novú inštitúciu Slovenský rozhlas a televízia.

Čím sa vlastne previnila RTVS?  „Spravodajstvo a publicistika v Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase sa po zjednotení do Rozhlasu a televízie Slovenska stali postupne iba príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií pôsobiacich na slovenskom mediálnom trhu“ alebo „RTVS v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii vytvorila názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením vnútornej oponentúry a tvorivej diskusie“. Toto všetko sa píše v dôvodovej správe ministerstva kultúry, respektíve pod hlavičkou pera „čelnej predstaviteľky kultúry na Slovensku“ Martiny Šimkovičovej. Pritom hovorí o spravodajstve, ktoré diváci už niekoľko rokov po sebe označujú za najobjektívnejšie spravodajstvo na Slovensku. Tvrdí, že RTVS neprodukuje žiadnu vlastnú tvorbu, pritom je u nás najväčším koproducentom filmovej tvorby. Nehovoriac o tom, že tieto obvinenia prináša predstaviteľka, ktorá vystupuje v dezinformačnej žumpe TV Slovan a jej tvorba spočíva v omieľaní kremeľskej propagandy od rána do večera.

Je však paradoxom starnutia to, akou cestou sa vyvíjajú ľudské bytosti. Martina Šimkovičová nebola totižto vždy tou čelnou p., ktorú poznáme dnes. Ešte pred necelou dekádou bola hlavnou hviezdou spravodajstva TV Markíza. Z tej ju vyhodili v roku 2016 pre jej rasistické komentáre na adresu migrantov na Facebooku. Nie náhodou sa Markíza stala jednou z prvých obetí súčasnej vládnej koalície. Markíza bola už v 90. rokoch na čele „odboja“ voči autoritárskym tendenciám vlády Vladimíra Mečiara (neuveríte, kto bol na čele obrany Markízy, čítajte ďalej!), prischla jej tak povesť ochrancu demokracie. Markíza sa nikdy nebála ísť do ostrejšej konfrontácie s politikmi a jej politická relácia Na telo s Michalom Kovačičom sa radí medzi najúspešnejšie politické relácie. Od nového roka má však oddelenie spravodajstva a publicistiky nového šéfa. Po 12 rokoch na tejto pozícii odchádza Henrich Krejča, ktorého nahradil Michal Kratochvíl z TV Nova. Ten je podľa všetkého zástanca kolaborantského prístupu s vládnou mocou, čomu nasvedčujú aj vyjadrenia (len nedávno odídeného) vedúceho vydania Televíznych novín Martina Halandu. Podľa neho je z Kratochvílovej strany cítiť nátlak na redakciu, aby sa nevenovala toľko politickým témam a nerozoberala ich príliš do hĺbky. Podľa čerstvo zverejneného listu redaktorov Markízy však Kratochvíl rozhodne nie je len zástancom „umiernenej“ cesty. V protestnom liste generálnemu riaditeľovi televízie hovoria okrem iného aj o konkrétnych príkladoch, napríklad keď chcel dať viac priestoru Petrovi Pellegrinimu ako Ivanovi Korčokovi, pretože je predsedom parlamentu a teda má „mocenský bonus“. Taktiež žiadal do Televíznych novín zaradiť nekritický živý rozhovor s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom, alebo nechal vystrihnúť rozhovor s vládnym poslancom, ktorý utekal pred otázkou.

Stav médií na Slovensku

Markíza vznikla v roku 1996. Zo začiatku sa zdalo, že nová televízia bude slúžiť vtedajšej politickej garnitúre na čele s Vladimírom Mečiarom. Takéto uvažovanie dávalo zmysel, koniec koncov to bolo práve Mečiarovo HZDS, ktoré pomohlo zakladateľovi Markízy Pavlovi Ruskovi s jeho problémom s licenčnou radou. Avšak rovnako ako prezident Michal Kováč, aj Markíza sa vzbúrila proti svojmu „chlebodarcovi“ a začala byť kritická voči Mečiarovej vláde. Na konci leta roku 1998, pár týždňov pred parlamentnými voľbami, následne vypukol „boj o Markízu“. Vtedajšie prevzatie televízie Mariánom Kočnerom si mnohí ľudia v období pred parlamentnými voľbami spájali so snahou vládnej moci o manipulovanie verejnej mienky, a tak sa mnohí vybrali pred sídlo televízie demonštrovať za slobodu médií. A tu sa dostávame k utajovanému menu z úvodu, pretože za Markízu a obranu slobody slova sa vtedy nepostavil nikto iný než Róbert Fico, vtedy mladý opozičný politik za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ), predchodkyne Smeru.

Markíza pri svojom zrode vstupovala do prostredia, v ktorom nebola veľká konkurencia. Dá sa dokonca povedať, že nebola prakticky žiadna. Aj preto si Markíza rýchlo získala veľký vplyv. Dnešná situácia, kedy si politici vyberajú, s kým sa budú rozprávať, je na míle vzdialená začiatku tohto milénia. Markíza však nie je jediný ukazovateľ situácie médií na Slovensku. Ako ukazujú dáta Reportérov bez hraníc, situácia médií bola na Slovensku dlhodobo najlepšia nielen v rámci regiónu strednej Európy, ale dokonca aj v Európe (a teda aj na svete). Reči čelnej predstaviteľky z Kittsee (rakúska dedina, vzdialená pár kilometrov od Bratislavy) sú teda prinajmenšom hrubo zavádzajúce. Situácia médií na Slovensku bola dokonca vysoko kvalitná aj počas vlád Smeru. To sa, samozrejme, zmenilo s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, no ani vtedy sa situácia dramaticky nezhoršila, dokonca bola u nás najlepšia situácia spomedzi krajín strednej Európy. To sa zmenilo až v roku 2022, kedy sa s príchodom vlády Petra Fialu Česko posunulo až o 20 miest a v súčasnosti vedie v našom regióne.

A čo na to EÚ?

Prakticky v rovnakom čase, ako čelná predstaviteľka kultúry predstavovala svoju víziu socialistickej televízie 21. storočia, poslanci Európskeho parlamentu schváli novú smernicu o slobode médií. Tá je doslova presným opakom toho, čo si naša tradičná ministerka vysnívala. Cieľom novej smernice je predovšetkým zabrániť politickému vplyvu na novinárov. Akt o slobode médií zaväzuje členské štáty, aby chránili nezávislosť médií pred vládnymi, politickými, ekonomickými alebo súkromnými zásahmi, a hovorí o potrebe zaviesť právne záruky pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií v celej Únii.

Tak sa teda pozrime, čo to vlastne pani čelná predstaviteľka navrhuje. Návrh z dielne ministerstva kultúry by de facto zrušil RTVS, a teda aj jej vedenie. Nového riaditeľa by po novom vymenúvala sedemčlenná rada, pričom troch jej členov by vymenúvala ministerka kultúry a zvyšných štyroch zase parlament. Táto rada by pritom mala obrovské kompetencie, generálneho riaditeľa by napríklad mohla odvolať bez udania dôvodu. Je pritom až neuveriteľné, že pri takto postavenom návrhu má minister životného prostredia Tomáš Taraba (odborník naslovovzatý) tú drzosť tvrdiť, že „nezaujíma nás spravodajstvo primárne, ale vysielacia štruktúra“.

Európska únia to, samozrejme, všetko vidí a pozorne sleduje. Ako sa vyjadrila česká eurokomisárka Věra Jourová pri rozprave o novom akte: „Hovoríme tu o slobode médií a keď si pomyslím na situáciu a vývoj na Slovensku, tak sa mi chce povedať, že včera bolo neskoro“. Európska komisia má na slovenskú vládu najväčšie páky, pričom medzi tie najväčšie „strašiaky“ rozhodne patrí zastavenie eurofondov. Áno, Fico podobne ako jeho mentor Orbán sa bude určite snažiť komisiu vydierať a bude s ňou chcieť obchodovať ako na tureckom bazáre. No v tomto príbehu dochádza k zaujímavej zápletke, kedy sa Európsky parlament rozhodol komisiu žalovať za to, že tá uvoľnila Budapešti balík v objeme 10 mld. EUR výmenou za podporu finančnej injekcie pre Ukrajinu. Parlament obvinil Komisiu z obchádzania jej vlastných pravidiel, pričom pri pohľade na situáciu sa tento argument zdá celkom zrozumiteľný. Fico sa pritom vôbec nehanbí a hádže na Komisiu predmety možného barteru jeden za druhým. Hrozí tak (pre Fica a Orbána), že ich taktike pomaly ale isto odzvoní.

Je viac než jasné, o čo tu ide. Vláda by ani nemusela meniť volebné zákony vo svoj prospech, ak by sa jej podarilo udržať pozornosť jej zmanipulovanej voličskej základne pri vlastnom PR médiu. Áno, už dnes sú predstavitelia vládnej koalície pečení – varení v rôznych konšpiračných médiách, no to je stále málo. Pretože žiadny dezinfo plátok nenahradí žiaru reflektorov štátnej televízie. Pretože iba tá dokáže dať politikovi punc štátnika, aj keď by mal chodiť kanálmi. Niet preto divu, že najhlasnejším advokátom pre projekt štátnej televízie je reinkarnovaný Maco Mlieč, Andrej Danko. Ten sa svojím snom o propagandistickej trúbe vôbec netají. Posledné mesiace doslova nehovorí o ničom inom. Bohužiaľ (pre Ficovu chobotnicu a Dankovu medúzu) však žije v krajine, kde aj za takú krátku dobu dokázala tradícia profesionálnej žurnalistiky pevne zapustiť svoje korene. Fico je zaslepený svojím kamarátom Orbánom, ten však svoje impérium budoval niekoľko rokov a za značne odlišných okolností. V Maďarsku ani v Poľsku nikdy nebola tak silná rola médií ako u nás, a ich boj s EÚ trval niekoľko rokov. Fico je vo vojne s Bruselom už po pár mesiacoch pri moci, a podľa všetkého fatálne podceňuje úroveň mediálneho prostredia na Slovensku. Fica čaká tvrdý boj, zároveň si však otvoril ďalšie okno, v ktorom môže spraviť fatálnu chybu.

---

---