Určite každý z Vás pozná obľúbenú stolnú hru Monopoly. Takisto ako v reálnom živote, aj v tejto hre sa pri ceste za bohatstvom a porážkou súperov môžete ocitnúť vo väzení. No a takisto ako v reálnom živote, aj v tomto prípade sa viete ľahko dostať z väzenia. Stačí použiť kartu Dostať sa z väzenia a ste voľný. Samozrejme, problém by nastal, ak by bankár nedodržiaval pravidlá a odmietol by hráča pustiť. No ale rovnako ako reálny život, aj monopoly sú na konci dňa iba spoločenská hra pre priateľov, a tí si kvôli nejakej hre nebudú podrážať nohy.

Vitajte v slovenskej politike.

Voľba bankára

Po voľbách v roku 2020 prišla s novou vládou nádej, že spravodlivosť sa dostane do správnych (nezávislých) rúk. Koniec koncov, to bolo hlavné motto víťaznej strany OĽANO, ale aj jeden z hlavných motívov nových koaličných lídrov. Napriek rozrastajúcej sa pandémii panoval na Slovensku povolebný optimizmus, a v tomto duchu sa novozvolený parlament vrhol na voľbu nového generálneho prokurátora (GP). Nová koalícia dokonca schválila nové pravidlá pre voľbu GP, a ten sa mal po novom voliť transparentnejšie a s verejným vypočutím.

Meno Maroša Žilinku spočiatku nebolo najväčším favoritom. No veľmi rýchlo si ho osvojilo hnutie Sme rodina a Boris Kollár zaňho začal lobovať. Kľúčové bolo získať na svoju stranu premiéra Igora Matoviča, no to nebolo príliš zložité. Ako som písal v minulom článku, Boris Kollár vedel umne využívať spory medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Nevraživosť medzi nimi bola taká veľká, že úplne stačilo, že Sulík podporoval iného kandidáta vo voľbe a Matovič už bol na Kollárovej strane. Okrem toho Žilinka nemal žiadne zásadné chyby, ktoré by ho diskvalifikovali, a pretože bol cieľom zmarenej úkladnej vraždy (objednávateľom ktorej bola Alena Zsuzsová, objednávateľka Kuciakovej vraždy), existoval predpoklad, že sa pripojí ku koaličnej snahe o „oslobodenie“ justičného systému a orgánov činných v trestnom konaní od politických vplyvov. A tak bol Maroš Žilinka zvolený v decembri 2020 za generálneho prokurátora, 132 hlasmi zo 147 (prítomných) poslancov. Vrátane Róberta Fica.

Prekvapivý zvrat

Paragraf 363 Trestného poriadku hovorí, že generálny prokurátor má právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie policajta alebo prokurátora, ak ten pochybil pri rozhodovaní vo veci. Zároveň nie je proti tomuto uzneseniu prípustné žiadne odvolanie.

O kontroverznosti tohto paragrafu a aj samotnej generálnej prokuratúry (ktorá u nás nebola reformovaná od čias komunistického režimu) by sa iste dali viesť dlhé debaty. Taktiež o vhodnosti samotnej osoby Maroša Žilinku do tohto úradu, ktorý išiel do Ruska oslavovať s miestnou prokuratúrou 300. výročie jej vzniku, mesiac pred zahájením invázie na Ukrajinu. Alebo s akou ľahkosťou šíril dezinformácie ruskej ambasády o poničenom vojnovom cintoríne v Ladomirovej.

Podstatnými sú osoby a prípady, do ktorých začal Žilinka zasahovať a využívať svoju právomoc. Štefan Žiga, Peter Výboh, Martin Borguľa, Vladimír Pčolinský, Zoroslav Kollár, Jaroslav Haščák. Čo majú títo páni spoločné? Všetkých ich spája blízky vzťah k strane Smer, respektíve k hnutiu Sme rodina (v prípade Martina Borguľu k obom) a vplyv na politiku (respektíve sú priamo politici). Okrem toho ich spájajú aj korupčné kauzy, v ktorých bolo u nich vedené vyšetrovanie. Okrem nich sú tu ale tie väčšie ryby, ako napríklad Norbert Bödör, Peter Kažimír, Tibor Gašpar, Róbert Kaliňák a créme de la créme, Róbert Fico. Týchto menovaných zasa spája spoločná záľuba v najvyšších poschodiach politiky a vyšetrovania, v ktorých boli vedení ako organizátori zločineckej skupiny, ktorá ovládala silové zložky štátu, ktoré zatvárali oči pred všetkým, čo sa dialo na úrade vlády a iných úrovniach verejnej správy.

Cieľom tohto komentára nie je nerešpektovanie prezumpcie neviny v prípadoch týchto kontroverzných pánov. Práve naopak. Maroš Žilinka svojimi rozhodnutiami dopustil, že títo občania sa nemusia zodpovedať spravodlivosti v súdnych konaniach. Dané vyšetrovania ešte nikoho za nič neodsudzovali, ale Maroš Žilinka zabezpečil, aby sa tieto prípady pred súdy ani len nedostali. Pritom on sám nečelí prakticky žiadnej zodpovednosti, nemusí povinne odôvodňovať svoje rozhodnutia a k jeho odvolaniu by mohla pristúpiť iba prezidentka, a aj to iba na základe závažného dôvodu (napr. odsúdeniu). Prípad Maroša Žilinku je tak predovšetkým ďalším smutným symbolom bývalej protikorupčnej vládnej koalície, ktorá urobila všetko pre to, aby aj tým najväčším optimistom skazila život na Slovensku.

Bývalý policajný prezident a vyššie menovaný Tibor Gašpar bol v piatok (11.8.) znovu zadržaný v rámci akcie Ezechiel 7, ktorá súvisí s akciou Očistec (nezamieňať si vyšetrovateľov s inkvizíciou). Čo si myslíte, ako to dopadne?

---

---