Voľby sú už definitívne za nami a rokovania straníckych lídrov sú v plnom prúde. Naplno však nepracujú iba oni, ale aj stále úradujúca úradnícka vláda. Kabinet premiéra Ľudovíta Ódora predstavil 4. októbra konsolidačný „balíček“, ktorého aplikovanie ale prenechal na budúcu vládu. Tento „balíček“ obsahuje takmer 100 opatrení, ktoré majú poslúžiť budúcej vláde ako kompas pri formovaní skutočného konsolidačného balíčka. Tento zoznam tak vlastne slúži ako audit verejnej správy a štátnych výdavkov a ukazuje, kde všade by sa dalo na fungovaní štátu ušetriť.

Tu sa naskytá otázka: naozaj potrebujeme tak nutne šetriť? Naozaj bolo nutné vytvoriť zoznam opatrení za takmer 9 miliárd €? Čísla nám hovoria, že určite. Symbolicky na to upozornil sám premiér Ódor na tlačovke, kde tieto opatrenia prezentoval. Priniesol na ňu sochu z lega zobrazujúcu 5,0 %. Toto číslo má znázorňovať percento HDP (6 miliárd €), ktoré je potrebné ušetriť v nasledujúcich troch rokoch, aby sa zastavil šialený rast dlhu. Napríklad, ak by budúca vláda neprijala žiadne opatrenia v budúcom(!) roku, v nasledujúcich troch rokoch by sa zvýšil dlh zo 60 % na 70 % HDP. Okrem toho už tohtoročný deficit dosahuje hodnotu 6,5 %, čo je bezkonkurenčne najviac v celej Európskej únii (Fiskální pravidla Evropské unie známá jako Pakt stability a růstu vyžadují, aby veřejný dluh nepřekročil 60 procent HDP a rozpočtové deficity tři procenta HDP. Brusel ovšem platnost paktu v roce 2020 pozastavil kvůli hospodářským dopadům pandemie covidu-19. Jeho mimořádné uvolnění pak prodloužil, zejména kvůli energetické krizi částečně způsobené válkou na Ukrajině, pozn.red.).

Hľadať vinníka v tejto situácii nie je vôbec ťažké. Stav verejných financií je výsledkom nezodpovedného šafárenia poslancov v parlamente, ktorí v poslednom roku fungovali prakticky v anarchii. Túto krízovú situáciu absolútne nezvládli a využili absenciu pravidiel na presadzovanie si čohokoľvek, čo by sa mohlo ľudom zapáčiť. Majstrom v tejto disciplíne bol Igor Matovič, ktorý, či už z poslaneckej lavice alebo z ministerskej stoličky, viac dbal na prezentáciu svojich nápadov než na ich realizáciu. Sťažnosti nás však už nezachránia, a tak vyvstáva otázka: Čo s tým majú v pláne urobiť politici?

Vydáme sa gréckou cestou? 

Nie je náhoda, že Ódor predstavil zoznam až po voľbách. Muselo mu byť jasné, akých bohapustých komentárov by sa mu dostalo od milovníkov ľudí a pracujúcej triedy. No ale ani od pravice by sa mu nedostalo ovácií. Ako balíček naznačuje, úsporné opatrenia nebudú efektívne bez aspoň nejakého zvyšovania daní, čo je téma, pri ktorej kreslili červené čiary PS aj KDH, no pri ktorej sa pravicovým liberálom z SAS zvyšuje tlak až praskajú trubky. A zatiaľ čo konsolidačné opatrenia sú nepopulárne vždy, všade a automaticky znamenajú stratu popularity pre vládu (Petr Fiala by mohol hovoriť…), zároveň sú nevyhnutné, a každá aspoň trochu zodpovedná politická garnitúra si je vedomá ich nutnosti. A tu práve nastáva problém, pretože SAS už veľakrát ukázalo absenciu citu pre politiku. V prípade účasti SAS vo vláde by tak reálne hrozilo, že Richard Sulík by sa postavil na hlavu a sabotoval by rokovania o konsolidačnom balíčku. Neskúsené PS by bolo vystavené politickej realite, ktorá by jej absolútne nepriala, a myšlienka, že by Slovensku mohol vládnuť niekto iný než Fico, by už bola bájkou dávnej minulosti.

To by sme mali kameň úrazu pri štvorkoalícii SAS, PS, KDH a Hlas. Čo na to ľavicové trio Smer, Hlas a SNS? Bude to znieť asi paradoxne, ale je tu možnosť, že by dopadli lepšie. Róbert Fico je totižto cynik. Aké prekvapenie, poviete si. No ale to, že je cynik, taktiež znamená, že má na zreteli predovšetkým svoju popularitu v očiach voličov, ktorá mu zároveň zabezpečí zotrvanie v úrade, a teda aj beztrestnosť. Fico so Smerom zatiaľ nikdy nevládol počas akejkoľvek krízy. Naopak, vždy si jeho vláda užívala časy mieru a hospodárskeho rastu. To okrem iného znamenalo aj prístup k lacným pôžičkam, vďaka ktorým mohol hádzať dôsledky svojej nezodpovednosti na budúce vlády.

Čo však asi nečakal je, že vlastná nezodpovednosť ho dostihne. Ak by sa rozhodol ignorovať opatrenia ponúkané Ódorom, znamenalo by to veľké dôsledky pre bežných ľudí už počas jeho vlády. Pre tých bežných ľudí, ktorí sú jeho kľúčovým elektorátom. Vo Ficovom osobnom (cynickom) záujme je tak vyriešiť neudržateľnú situáciu s verejnými financiami, zabrániť tomu, aby začali investori obchádzať Slovensko a predovšetkým aby finančné domy neznižovali Slovensku ratingy.

Máme sa tak modliť za Ficovu vládu pre dobro našich verejných financií? Ani náhodou. Jeho vláda by takmer určite zvyšovala dane na úkor sociálnych opatrení a konsolidačný balíček by bol pohromou pre podnikateľov, živnostníkov a všeobecne pre strednú triedu. Asi netreba pripomínať, že sú to oni, ktorí predovšetkým budujú bohatstvo krajiny, no čo treba pripomenúť je, že nie sú ficov elektorát. Ako už vieme, Fico sleduje svoje cynické ciele, a keď medzi ne nepatrí prosperujúca a ekonomicky stabilná krajina, tak ho to nezaujíma. V krátkodobom horizonte sa tak možno predíde gréckej ceste, no s postupujúcou klimatickou zmenou a ficovským odkladaním zodpovednosti na iné časy si stredomorská atmosféra príde po nás stoj čo stoj.

 

---

---