Prešli 4 týždne od vymenovania štvrtej vlády Róberta Fica, no jeho vládu ešte stále čaká (v dobe písania tohto článku, 15.11.) jedna malá formalitka. Vyslovenie dôvery od nedávno zvoleného parlamentu. Ako to už pri vyslovovaní dôvery novej vláde býva, nádejný premiér a ministri musia predložiť poslancom programové vyhlásenie vlády (PVV). To je taký ten pamflet o tom, čo má vláda v pláne robiť. Síce sme už mali možnosť vidieť, čo má vláda v pláne robiť, no ústava to vidí inak. Tá prikazuje novej vláde predložiť vyhlásenie, v ktorom predstaví, čo má v pláne robiť aj vo väčšom časovom horizonte než je zopár týždňov, ideálne aspoň do konca volebného obdobia. 

V kontexte súčasnej politickej reality nie je programové vyhlásenie vlády na programe dňa. Neexistujú momentálne žiadne „červené čiary“ medzi koaličnými stranami, respektíve tie čiary, ktoré existujú, sú nakreslené bielou farbičkou. Poslancov koalície spájajú mnohé záujmy, či už ideologické alebo spoločenské, no sú to úplne iné záujmy, ktoré ich doslova prepájajú. Preto sa neočakáva žiadne veľké prekvapenie pri hlasovaní a predsedovia poslaneckých klubov Smer, SNS a Hlas by mali doručiť očakávaných 79 hlasov. 

Ako som už spomínal, PVV je celkom zbytočným dokumentom pre Fica a jeho vládu. K ničomu ho neviaže, rovnako ako predvolebné sľuby všetkých koaličných strán. Tak napríklad Pellegrini vyhlásil, že by si vedel predstaviť byť prezidentom. To, čo vravel pred voľbami, si už viete asi domyslieť, no to, s akým dôrazom odmietal túto možnosť, je až fascinujúce. Pellegrini v sebe proste vidí štátnika, a čo je podstatnou esenciou štátnika? No predsa funkcia. Bohužiaľ to momentálne naozaj vyzerá tak, že Pellegrini je ešte povrchnejší, než sme si mysleli, a postupuje tak ešte strmhlavejšie dolu do priepasti hanby než doteraz. Z jeho predstavy, v ktorej chcel pomáhať Slovensku z exekutívnej, respektíve mocenskej funkcie, tak zostalo absolútne nič. 

No ale späť k programovému vyhláseniu vlády. Jeho motto znie: „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť na Slovensku.“ Takže pekne po rade. Lepšie žiť na Slovensku. Tu treba povedať, že vyhlásenie vôbec nie je také radikálne, ako by si jeden mohol myslieť (ale zase, má vôbec PVV nejakú hodnotu?), čo je však iba malá cena útechy. Žiadne znárodňovanie sa konať nebude, no nová vláda: „… uprednostňuje silný sociálny a právny štát založený na princípoch trhového, dobre fungujúceho a v potrebnej miere regulovaného trhového hospodárstva pred nepremyslenou radikálnou konsolidáciou verejných financií.“ Ako sa hovorí, diabol sa nachádza v detailoch, a floskuly typu „potrebnej miere regulovaného hospodárstva“ a „silný sociálny a právny štát“ priam sršia sírou. PVV je pretkané rôznymi slovnými hračkami, ktoré vyslovene ukazujú nedôveru novej koalície ku akejkoľvek (nezávislej) odbornosti. Tak napríklad sa nová vláda zaväzuje, že sa bude riadiť aplikáciou princípu „hodnota za peniaze“, no druhým dychom dodáva, že bude dávať „pozornosť na kvalitu dát, spojených najmä s ich  relevantnosťou, kvalitou zberu“. Hmmm, to mi niečo hovorí… Neboli náhodou aténske verejné financie v priaznivých číslach pred rokom 2009?

Ďalším bodom motta je pokoj. Ako sa píše v preambule vyhlásenia: „(Vláda) Upokojí polarizovanú spoločnosť, v ktorej sú v dôsledku pôsobenia predchádzajúcej vládnej zostavy prejavy nenávisti, agresivity a neznášanlivosti častejšie ako v iných obdobiach modernej slovenskej histórie.“ A aká je skutočnosť? Róbert Fico na začiatku tohto týždňa vyhlásil, že pozastavuje vstup novinárov zo štyroch médií (SME, Denník N, Aktuality.sk a TV Markíza) na úrad vlády, kým sa nepreverí ich akreditácia. Pellegrini zase dočasne obmedzil živé vstupy z foyeru parlamentu (toto oznámenie prišlo prakticky hneď potom, čo vyhlásil, že novinári majú „dvere otvorené“ do parlamentu). No a takou čerešničkou na torte je celá strana SNS, ktorá zvyšuje tlak už naozaj každému. Dokonca aj Katolíckej cirkvi. Tá sa musela teraz dištancovať od slov štátneho tajomníka ministerstva kultúry Štefana Kuffu, ktorý by rád videl „intronizovanie Ježiša Krista za kráľa Slovenska“. Určite nepomohlo ani to, že tieto slová vyhlásil na konci omše, na ktorej sa okrem vysokých predstaviteľov Katolíckej cirkvi na Slovensku nachádzal napríklad aj apoštolský nuncius (a bola vysielaná naživo v televízii Lux). Čo vlastne znamená intronizácia Krista za kráľa Slovenska nevie asi ani sám Kuffa, no skvelo to zapadá do „proxy kontroverzií“, ktorej šírenia sa SNS chopilo naplno. Samozrejme aj jej šéf Andrej Danko, ktorý okrem nových bonmotov šíri najmä odporné a toxické reči, predovšetkým na šéfa opozície Michala Šimečku a moderátorku politickej relácie TV Joj Na hrane Janu Krescanko Dibákovú.

S pokojom súvisí nakoniec aj posledný bod motta. Pochybujem, že sa ktokoľvek cíti bezpečne po veľkej PR akcii, ktorú zorganizovalo ministerstvo vnútra na hranici s Maďarskom. Mladý jastrab na ministerskej stoličke, Šutaj-Eštok, chcel ukázať, že okrem šikanovania neskorumpovaných policajtov sa vie tváriť dôležito aj pri iných akciách. V mene „boja proti nelegálnej migrácii“ tak pod patronátom samotného premiéra nasadili na hranicu „drony, autá, psy, dokonca aj kone“. Veľká akcia, ktorá pôvodne vyzerala a mala byť ako dlhodobé opatrenie, sa nakoniec na druhé ráno skončila, s výsledkom presne nula chytených migrantov alebo prevádzačov. No nič, zostáva nám dúfať, že si prevádzači uvedomili, v akom nebezpečenstve sa mohli ocitnúť, keby sa v tú noc nachádzali na tých zopár konkrétnych úsekoch vyše 600 kilometrov dlhej hranice, kde sa nachádzali policajti a vojaci, a už ich nikdy nenapadne využívať Slovensko ako tranzitnú cestu. 

Zostáva nám tak dúfať, že novému ministrovi pôjdu aspoň ostatné kompetencie. Alebo nie? Jeho horlivé prenasledovanie tzv. „čurillovcov“ sa nestretlo s pochopením súdu, ktorý už druhýkrát spochybnil Eštokove kroky v rámci jeho čistiek (v prvom prípade išlo o odvolanie policajného viceprezidenta), a nariadil jednému z vyšetrovateľov vrátiť sa do práce. Eštokovi tak zatiaľ stále vzdorujú OČTK, čo nám dáva malú dušičku, že žiadne hromadné prezliekanie kabátov sa konať nebude. Ktovie, možno sa nám tu nakoniec bude žiť bezpečnejšie. Nikdy to však nebude vďaka Smeru, jedine napriek nemu.

---

---