17. november patrí bezpochybne k najväčším udalostiam, ktoré si Česko a Slovensko každoročne pripomína. V tento deň si pripomíname silu, ktorú predstavuje občianska spoločnosť, a hodnoty slobody a demokracie, ktoré sú nevyhnutné pre vybudovanie prosperujúceho štátu. 

Iste, toto budovanie nie je bez problémov. Dnes sa už mnohí iba s úsmevom pozerajú na naivné časy tesne po nežnej revolúcii, keď mnohí verili, že naše krajiny dobehnú Nemecko a Rakúsko v horizonte jednotiek rokov. Je však zároveň úplne logické, že mnohí takto vtedy zmýšľali. Dokonca aj za železnou oponou bolo jasne vidieť, ktorý z režimov funguje a ktorý nie. Spoločnosť nasiaknutá toxickými myšlienkami komunistickej ideológie a otrávená nespočetnými sociálnymi experimentmi však nerozumela jednej charakteristike, ktorá bola pre úspech západu kľúčová: zodpovednosť. 

Sloboda, demokracia a právny štát sú „iba“ nástroje. Úroveň zodpovednosti politikov za stav krajiny, úroveň zodpovednosti občanov za stav spoločnosti a nakoniec úroveň zodpovednosti jednotlivcov za svoje komunity – to je to, čo hýbe pomyselným kormidlom pri navigovaní národov na ceste k úspechom. Dnes už vieme, že sme kormidlo nedržali pevne.

35 rokov po nežnej revolúcii si Róbert Fico myslí, že nie je čo oslavovať. Veď on si November 1989 predsa ani nevšimol. Namiesto toho si povedal, že všetci si musia všimnúť jeho. 17. novembra tak vládna koalícia namiesto 35. výročia nežnej revolúcie oslavovala 25. výročie založenia strany Smer-SD (ktorá ani len nebola založená sedemnásteho ale ôsmeho novembra). Toto podujatie sprevádzali také skvosty ako pozvánka pre ruského veľvyslanca, pozdrav dvorného ideológa Smeru Ľuboša Blahu slovami: „Česť práci, súdružky a súdruhovia!“, alebo vyjadrenia Róberta Fica o tom, že: „Vstupujeme do obdobia keď sa môže stať čokoľvek“, a preto strana Smer orientuje zahraničnú politiku na „všetky štyri svetové strany“. 

Všetci dobre poznáme skutočný význam floskuly „politika na všetky štyri svetové strany.“ Znamená presne to isté, čo znamenal pozývací list v auguste 1968. A zároveň je to presne ten rozdiel, ktorý oddeľuje zodpovednú vládu od tej nezodpovednej. Zatiaľ čo zodpovedná vláda hľadá spôsoby a vytvára riešenia v pomoci spojencom v boji proti Zlu, nezodpovedná vláda sa líška Zlu priamo v jeho najsledovanejšej propagandistickej relácii.

Neskôr v tento deň, pár hodín po tomto hanebnom podujatí, sa ale v Bratislave odohrával už iný príbeh. Na Námestí SNP sa odohrával protest organizovaný opozičnými stranami PS, KDH a SAS, na ktorom sa podľa organizátorov zúčastnilo približne 18 000 ľudí. Na tomto proteste sa skandovali rovnaké heslá ako tie, ktoré si pripomíname  už 35 rokov, no tento rok mali o dosť trpkejšiu príchuť. Tento rok zaznievali o dosť autentickejšie.

Autentická s Novembrom 89 bola však aj nádej sprevádzajúca tento protest. Po veľmi dlhej dobe môžeme znovu vidieť opozíciu, ktorá ťahá za jeden povraz. Opozícia, tradične zaťažená osobnými animozitami jej hlavných predstaviteľov, dnes rozumie oveľa viac kríze, v ktorej sa krajina nachádza, a spoločne sa snaží ľudom prezentovať zodpovednú alternatívu voči Ficovi IV. Dôkazom tohto je aj vstup Ivana Korčoka do PS, ktorý upustil od svojich predchodcov (Andrej Kiska, Radoslav Procházka), ktorí potenciál z prezidentských kampaní investovali do dnes už mŕtvych strán. Spájanie síl a jasné akcentovanie riešení súčasných problémov. Ak v tomto opozícia vytrvá, zostane už len na ľuďoch, aby prejavili svoju občiansku zodpovednosť. 

Dnes viac ako inokedy sa pokúšajú komunisti o svoju legitimizáciu. Ako vlci v ovčom rúchu vstupujú medzi ľudí a rozsievajú medzi nimi semiačka nenávisti. Šíria blbú náladu tak veľmi, len aby ich ľudia nakoniec vnímali ako to menšie zlo. Nám preto nezostáva nič iné, iba prijať zodpovednosť za našu voľbu, obrniť sa voči ich rečiam a vo voľbách im poslať jasný odkaz z nadpisu. 

---

---