Všetci sme vedeli, že to príde, no asi nikto nečakal, že tak skoro. Vláda minulý týždeň (6.12.) oznámila, že s platnosťou k 15. januáru 2024 ruší Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Pôsobnosť tohto úradu, ktorý sa venuje predovšetkým tým najzávažnejším prípadom z prostredia najvyššej politiky, ekonomického prostredia a mocenských zložiek štátu, má prejsť na krajské prokuratúry, respektíve priamo pod generálnu prokuratúru, a to pod gesciou nikoho iného, než samotného generálneho prokurátora, Maroša „trišesťtrojku“ Žilinku. Aby toho nebolo málo, o takejto zásadnej systémovej zmene sa vláda rozhodla jednať expresne rýchlo, keď do parlamentu poslala zmenu na skrátené legislatívne konanie.

O drzosti tejto vlády sa už popísalo hocičo, aj na tunajších riadkoch. No táto drzosť je zatiaľ zo všetkých najzávažnejšia. Jej cieľ je totižto zamiesť pod koberec všetky kauzy, ktoré sa týkajú Ficových ľudí, a to spôsobom, ktorý by mu závideli aj tí najväčší kriminálnici histórie. Podozrivá hlava organizovanej zločineckej skupiny sa chce zachrániť tak, že ide zrušiť úrad, ktorý uskutočňuje dozor nad jeho prípadom, aj nad prípadmi jeho kumpánov. Návrh na zrušenie ÚŠP prichádza do parlamentu v podobe balíka novelizácie Trestného zákona, spolu so zákonmi na zníženie trestov za ekonomickú trestnú činnosť (korupciu) a zákonom, ktorý má obmedziť ochranu ohlasovateľov trestných činov (whistleblowerov). Ficova partaj sa jednoducho rozhodla všetko vyriešiť ešte pred Vianocami, kedy sa ľudia bežne v mene pokoja a radosti rozhodnú ignorovať politiku. Táto kalkulácia mu však úplne nevyšla, keď na spontánny protest pred úradom vlády prišlo minulý týždeň vo štvrtok niekoľko tisíc ľudí. Okrem nich sa tam ale ukázali aj traja predsedovia najrelevantnejších opozičných strán (vrátane mimoparlamentných Demokratov) – Michal Šimečka (PS), Milan Majerský (KDH) a Richard Sulík (SAS). Následne oznámili spoločné kroky tejto trojice, pričom vyzvali na ďalší (nestrannícky) protest pred úradom vlády, naplánovaný na utorok 12. decembra. Na tom sa už iba v samotnej Bratislave zišlo približne 15 tisíc ľudí, ďalšie stovky až tisíce demonštrovali v mestách ako Košice, Banská Bystrica alebo Nitra. Či už protesty niečo zmenia alebo nie, je dobré vidieť opozičné strany, že sa dokážu spájať v časoch, kedy je to naozaj potrebné.

Táto spolupráca zároveň pripomína, že určite nejde o nejakú technokratickú, vnútroštátnu otázku, ako sa to snažil naznačiť Fico v Bruseli eurokomisárovi pre spravodlivosť týždeň predtým. Ide o útok na charakter právneho (a spravodlivého) štátu, na jednu zo základných čŕt Európskej únie. Európska komisia zatiaľ iba vydala varovanie, aby sa o zmenách viedla dlhšia diskusia. Bude stačiť? Aké ďalšie kroky môžeme očakávať od vládnej garnitúry a opozície? A v čom pramení Ficova posadnutosť hlavným špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom?

Útočník čo nestrieľa na bránu

Úrad špeciálnej prokuratúry má za sebou už dlhú históriu. Bol zriadený v roku 2004 a jeho vznik bol prirodzeným vyústením v krajine, ktorá bola (a je) sužovaná korupciou. Aby sa zamedzilo ovplyvňovaniu súdnych procesov v rámci menších jednotiek, ako sú tie krajské a okresné, bol zriadený špecializovaný trestný súd, ktorý mal za úlohu venovať sa tej najzávažnejšej trestnej činnosti na tých najvyšších úrovniach štátnej moci. K súdom, samozrejme, patria aj konkrétne dozorné orgány, dohliadajúce na procesné úkony spojené so súdnym procesom. Na Slovensku bol dopyt po takejto inštitúcii o to väčší, pretože dozorné orgány súdnej moci u nás stále fungujú v rámci prokuratúry. Tá naďalej sleduje ten istý model, ako fungoval počas komunizmu, s pevným hierarchickým modelom, kde na čele stojí mocný generálny prokurátor (naozaj mocný, ako ukazuje vyššie spomínaný § 363). Každý prokurátor sa pevne riadi príkazmi jeho nadriadeného prokurátora, čo samozrejme priam núka možnosť, ako ovplyvňovať prípady svojich podriadených.

Cieľom ÚŠP tak bolo dostať sa pomimo tejto skostnatenej štruktúry a pracovať autonómne tak, aby existovali čo najmenšie pochybnosti o jeho nezávislom fungovaní. Avšak, samozrejme, ani ÚŠP nie je dokonalý orgán, čo sa ukázalo hneď pri jeho prvom šéfovi. Tým sa stal Dušan Kováčik, ktorý bol zvolený v roku 2004 a vo svojej funkcii pretrval až do roku 2020. Áno, úradu šéfoval prakticky počas celej jeho existencie a áno, za tých dlhých 16 rokov neprekážal Ficovým garnitúram ani raz, tobôž špeciálna prokuratúra. A áno, už tušíte správne, za tým všetkým stojí „osobnosť“ pána Kováčika. Ten sa stal mediálne známou osobou v roku 2018, po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Jeho počínanie v úrade sa však stalo medializované už skôr, kedy na popud vtedajšieho generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára musel zverejniť (inak by sa vystavil trestnému stíhaniu) štatistiku svojho pôsobenia. A výsledok? Počas svojho pôsobenia osobne vykonával dozor nad 61 prípadmi, no obžalobu podal iba v dvoch prípadoch. Zvyšných 59 prípadov zamietol ako neopodstatnené na začatie trestného stíhania. A to vykonával dozor aj nad tak závažnými prípadmi ako je kauza Gorila a kauza daňového podvodníka Ladislava Bašternáka (v ktorého luxusnom bytovom komplexe býval napríklad Róbert Fico). Protesty Za slušné Slovensko (ktoré spustili práve spomínané vraždy) mali ako jednu z požiadaviek práve vyvodenie zodpovednosti voči Dušanovi Kováčikovi a jeho na prvý pohľad trestuhodnej nečinnosti.

Po nátlaku ulice odstúpili z pozície premiér (Róbert Fico) a minister vnútra (Róbert Kaliňák), no Dušanovi Kováčikovi sa podarilo udržať si svoju funkciu. Na ÚŠP tak všetko zostalo po starom, a to až do roku 2020. Pod novou vládou Igora Matoviča sa začal očistný proces v orgánoch činných v trestnom konaní. Na konci októbra toho roku bol Kováčik zadržaný Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA), pričom bol obvinený zo „zločinu prijímania úplatku a zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a z pokračovacieho zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti“. Nakoniec bol odsúdený na 8 ročný trest odňatia slobody za prijatie úplatku od zločineckej skupiny a vynášanie citlivých informácií.

Ako informovala Transparency International, Kováčikov plat činil v roku 2019 104 795 € (vrátane odmien a 13. a 14. platu). Kováčik bol tak tretím najlepšie plateným zamestnancom štátu, hneď po guvernérovi Národnej banky Slovenska a prezidentke.

ÚŠP: dobrý sluha ale zlý pán

ÚŠP tak slúžila pre Fica ako alibi. Nech už boli podozrenia z korupcie akékoľvek, nemohli byť predsa tak závažné, keď sa im ani nevenoval Úrad špeciálnej prokuratúry. Fico sa vždy mohol na Kováčika spoľahnúť, že akékoľvek obvinenia voči nemu starostlivo ututlá a zakryje pred očami špecializovaného trestného súdu.

Čo sa však nestalo, po Kováčikovom odstúpení v novembri 2020 bolo potrebné dosadiť nového špeciálneho prokurátora. Nová vládna moc samozrejme nebola ovplyvňovaná smeráckou chobotnicou a pri výbere nového špeciálneho prokurátora sa nakoniec rozhodla pre Daniela Lipšica. Ten je v slovenskom politickom priestore známe meno, medzi rokmi 2002-06 a 2010-12 bol ministrom spravodlivosti, respektíve vnútra. Dlhodobo pôsobil ako politik KDH, neskôr sa rozhodol pre politické partnerstvo s Igorom Matovičom. Pri voľbe sa spomínalo najmä jeho prepojenie na politiku a možný stret záujmov (Lipšic pôsobil ako obhajca v mnohých exponovaných prípadoch), no nakoniec aj Transparency International uznala, že ide o schopného kandidáta ako po morálnej, tak aj vzdelanostnej a odbornej stránke.

S príchodom Lipšica sa teda začalo rozväzovanie rúk jeho podriadeným, čoho výsledkom bolo ich slobodné konanie. A teda konali. Búrka, Očistec, Dobytkár, Mýtnik či už vyššie spomínaná Gorila. To je iba zopár akcií, v ktorých ÚŠP konal na základe vyšetrovania NAKA, pričom vo všetkých nakoniec použil generálny prokurátor Žilinka svoju právomoc v podobe § 363. Množstvo prípadov sa však nakoniec podarilo vyšetriť, až 40 osôb prepojených na Smer už bolo odsúdených.

A tak sa zrazu stalo, že Ficovi začal ÚŠP vadiť. Až natoľko, že neváhal svojich kumpánov označovať za disidentov, ktorých ľudské práva boli neustále porušované a sám seba začal označovať za utláčaného a prenasledovaného opozičného lídra. Z Lipšica sa stal netvor, jedna z najviac nenávidených osôb antisystému, ktorého Fico počastoval mnohými osloveniami. Od zabijaka a zločinca (Lipšic mal v roku 2016 autonehodu, pri ktorej zomrel chodec. Za neúmyselné usmrtenie bol odsúdený na 3 ročnú podmienku. Po nehode sa vzdal mandátu poslanca v parlamente) až po najnovšie: „Lipšic tam prišiel ako losos z mora, vytrel sa na tom úrade a zanechal tam desiatky podobných prokurátorov, ako je on.“ Toto zaznelo z Ficových úst pri oznamovaní o rušení ÚŠP. Tento a mnoho iných výrokov ukazujú, že za snahou o zrušenie ÚŠP nie je žiadna snaha o spravodlivosť ani o reformu systému. Ide o prachsprostú pomstu, pomstu za to, že si odborníci odvádzali svoju robotu. Zároveň je ÚŠP len predkrm, po ktorom bude s takmer istotou nasledovať rušenie Špecializovaného trestného súdu a zväzovanie rúk ostatným inštitúciám. Verím, že Európska únia pochopí skutočný obraz toho, čo sa deje na Slovensku, a bude robiť viac než len vydávať odporúčania.

Aktualizované: Európska komisia v stredu (13.12) pohrozila Slovensku pozastavením vyplácania fondov, ak Ficova vláda pôjde svojimi krokmi v oblasti právneho štátu proti právu EÚ. Vyjadril sa tak eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders. Vyjadrenie prišlo po plenárnom zasadnutí v europarlamente, ktoré europoslanci zvolali práve kvôli navrhovaným zmenám Ficovej vlády.

---

---