Texty

Slovensko hľadá červené čiary

Minister vnútra debatoval v online diskusii s dezinformátorom a antisemitom, na ktorého sú vydané tri európske zatykače. Tu by sa dal tento komentár asi aj skončiť, pretože čo k tomu dodať? To je už tak škaredá paródia, že to vyzerá ako ďalšia z tlačoviek Clash of the Stars. No je to naozaj tak.

Matúš Šutaj Eštok sa objavil v online vysielaní Daniela Bombica. Kto je tento pán? V prvom rade, pán je naozaj silné oslovenie. Bombic je skôr niečo na spôsob kríženca pankáča a „flastenca“ v sobotu o tretej ráno. Daniel Bombic, alias Danny Kollar, je „vloger“, ktorý patrí k tým známejším a asi aj najradikálnejším menám slovenskej dezinformačnej scény. Dlhodobo žije v Londýne, kde ale momentálne musí nosiť monitorovací náramok, pretože ho britské súdy pripravujú na vydanie na Slovensko.

Na Bombica boli vydané prvé dva zatykače ešte v júli a novembri 2022. Prvý z nich sa týkal obvinení z extrémizmu aj kyberšikany. Po tom, čo ho na základe prvého zatykača zatkli britské úrady, musel zaplatiť kauciu 17 000 libier (približne 500 000 Kč) a odvtedy žije so spomínaným náramkom na nohe. Druhý zo zatykačov sa týkal rozširovania extrémistických materiálov, no a ten tretí mu pribudol za neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi. Keby ale ani to nestačilo, Bombic je známy vandal a chuligán, pričom niekoľkokrát mal problémy s britskými úradmi za ničenie a znevažovanie verejného priestranstva. Je to jednoducho nebezpečný jedinec, príkladný recidivista. Jeho osobnosť je natoľko toxická, že spoločnosť Meta ho ako prvého Slováka zaradila na čiernu listinu svojich sociálnych sietí.  No napriek tomu sa z neho stal jeden zo symbolov „alternatívnej“ scény a podľa mnohých dokonca akýsi „buditeľ“, ktorý je na úteku pred politickým prenasledovaním.

Čo nového u susedov?

Přinášíme pravidelné postřehy o slovenské politice. Přečtěte si, co hýbe děním u našich sousedů!

Bombic bol pritom až do pandémie Covidu známy skôr ako ničím nezvyčajný neonacista. Hulvát a bitkár, ktorého agenda spočívala v šírení „skutočnej pravdy“ o pláne na vyhladenie bielej rasy, sionistických spiknutiach na každom kroku a Novom svetom poriadku (NWO). S touto agendou neskončil ani po začatí pandémie. Naopak, vycítil príležitosť a chopil sa jej. Vo veľkom sa vrhol na kritizovanie vládnej reakcie na protipandemické opatrenia (z pohodlia svojho obydlia v Londýne), ale neskončil len tam. Okrem dávania všetkých vtedajších udalostí „do kontextu“ s jeho vyššie spomínanými názormi začal aj s tzv. doxxovaním. Jednoducho povedané, začal zverejnovať osobné údaje lekárov, zdravotníkov s cieľom poštvať proti nim svoj zúrivosťou a nenávisťou poháňaný dav. Jeho toxické streamy sa stali hybnou silou pre najradikálnejších „dezolátov“, ktorí potom týmto hrdinom vtedajších dní posielali výhražné správy a obťažovali ich priamo u nich doma. Čo je však dôležité v tomto kontexte je, že Bombic uplatňoval dooxing aj na členov policajného zboru, ktorí museli proti týmto nepríčetným davom zasahovať. Takto zverejnil napríklad osobné údaje členov policajného zboru, ktorí zasahovali proti skupinke z virálneho videa, kde museli policajti čeliť nepríčetným a primitívnym občanom. Práve kvôli týmto incidentom brojili policajné odbory za zrušenie menoviek na uniformách policajtov.

Eštok nie je prvý z vládnej koalície, ktorý s týmto vydedencom spoločnosti diskutoval. Pečení – varení boli u neho aj Fico, Kaliňák mladší, Harabin, Gašpar starší a ďalší. Andrej Danko ho dokonca osobne išiel pozrieť do Londýna. Čo ich však odlišuje od Eštoka je to, že tak robili ešte pred parlamentnými voľbami a úplne v inej pozícii (čo ich však vôbec neospravedlňuje). Eštok je nadriadeným tých istých policajtov, ktorí stoja za vyšetrovaním Bombica, a ktorí trpeli kvôli jeho šikanovaniu a vyvolávaniu nenávisti v spoločnosti, ktorú sa zaviazali chrániť. Tým všetkým teraz minister vnútra za Hlas-SD napľul rovno do tváre. Otázka znie: Čo na to jeho šéf, Peter Pellegrini? Je toto ten pokoj a mier,  po ktorom volá v prezidentskej kampani?