Rok sa s rokom stretol a ako to už tradične býva, vo švajčiarskom Davose sa zhromaždili elity z celého sveta. Už po 54. krát spolu debatovali hlboko v Alpách politici, biznismeni, akademici, ale aj rôzne verejne známe osoby na rôznorodé témy, ktoré práve hýbu (alebo budú) hýbať svetom. Z pôvodne skromnej konferencie, zameranej na workshopy pre manažérov západoeurópskych firiem, sa stalo globálne fórum, na ktorom sa už stihli odohrať mnohé historické udalosti. 

Či už išlo o ukončenie eskalácie napätia medzi Tureckom a Gréckom, vyjednávanie medzi Organizáciou pre oslobodenie Palestíny a štátom Izrael alebo prvé zahraničné stretnutie medzi Nelsonom Mandelom a vtedajším prezidentom JAR de Klerkom, konferencia Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose sa stala počas rokov rešpektovaným a vplyvným miestom. Koniec koncov, vďaka neutrálnej švajčiarskej pôde, bezpečnosti, ale aj svojej populárnosti čoby mesta zimných športov a kúpeľov sa mohli do Davosu odvážiť aj tí „papaláši“, ktorým by mohlo v iných častiach sveta hroziť nebezpečenstvo. Taktiež je Davos skvelé miesto pre „smotánku“, ktorá by si v slušnej spoločnosti ani neškrtla, no napriek tomu je potrebné s ňou byť v kontakte. WEF a Davos sa tak stali aj synonymom globálnej elity. Miestom, kde sa rozhoduje o „budúcnosti sveta“, kde sa v úzkych kruhoch vytvárajú slobodné rozhodnutia občanov a kde politici a bilionári ukazujú svoju „pravú kožu“.

Samozrejme, kde sa koncentruje moc, tam sa koncentrujú aj konšpiračné teórie. Ako sme však videli, fórum v Davose dokázalo priniesť skutočné výsledky. Nie je veľa príležitostí, kde sa môžu stretnúť špičky z politického, ekonomického, akademického, ale vlastne aj z akéhokoľvek iného „sveta“. Tu však prichádza na radu jeden z problémov, ktorému WEF v posledných rokoch čelí. Začalo sa to pandémiou, kedy svetoví lídri značne obmedzili svoje cesty. Nutnosť byť osobne tam a tam sa už stala prekonanou záležitosťou, a práve Davos sa stal jednou z jej obetí. Minulý rok napríklad dorazil jediný líder spomedzi krajín G7 – Olaf Scholz. Tento rok to síce už bolo o niečo lepšie, no stále chýbal napríklad čínsky alebo americký prezident. Okrem toho sa tohtoročné fórum odohráva vo veľmi napätej situácii, kedy svet zmieta hneď niekoľko kríz naraz. Politici sú skeptickí voči ďalšej globálnej integrácii a čoraz viac volajú po „ochrane národných záujmov“ a na ňu nadväzujúce merkantilistické opatrenia. Ako sa napríklad vyjadril David Cameron: „… je to ako byť ministrom zahraničných vecí v Európe 30. rokov.“ Nie náhodou malo tohtoročné fórum heslo: Obnovenie dôvery (Rebuilding trust). Čo nám teda priniesol tohtoročný Davos? 

Program týždňa: svetová bezpečnosť

Aj tohtoročné fórum bolo už tradične rozdelené do niekoľkých okruhov. V nich mohli účastníci počúvať a diskutovať s rečníkmi, ktorí sa vyjadrovali ku štyrom obsiahlym témam, ktoré boli následne rozdelené do konkrétnych diskusných panelov: dosiahnutie bezpečnosti a spolupráce v rozdelenom svete; dlhodobá stratégia pre klímu, prírodu a energiu; umelá inteligencia ako hnacia sila ekonomiky a spoločnosti; a nakoniec – vytváranie rastu a pracovných pozícií pre novú éru. 

Asi najviac očakávaní bolo od prvého okruhu týkajúceho sa bezpečnosti. Samozrejme, každý z panelov reagoval na aktuálne výzvy a problémy, ktorým ľudské spoločenstvo čelí, no len pri prvom z nich vieme (respektíve politici vedia) konať tak, aby boli výsledky čo najrýchlejšie a najviditeľnejšie (ako sme mohli vidieť na príkladoch v úvode). Nehovoriac o veľkých výzvach, ktorým svet čelí a ktoré priam exponenciálne prinášajú ďalšie krízy. Nakoniec aj samotný prezident WEF Börge Brende sa vyjadril, že tohtoročné zasadnutie sa koná „v najzložitejšom geopolitickom a ekonomickom kontexte za posledných niekoľko desaťročí“.

Na fóre preto nechýbal Volodymyr Zelenskij, ktorý sa oproti minulým rokom ukázal osobne. Jeho prejav bol už tradične silný. Hneď na úvod nezabudol predostrieť rozsah Putinovho škodenia, ktoré sa neobmedzuje iba na Ukrajinu, ale aj na africké štáty a Sýriu. Taktiež spomenul, že to bol práve Putin, ktorý posledných vyše 13 rokov kradol svetovému spoločenstvu mier. Okrem toho sa jeho prejav niesol v znamení kritizovania hlasov, ktoré obviňujú Ukrajinu z eskalácie napätia a, samozrejme, vyzýval svetové spoločenstvo na pomoc pri rekonštrukcii Ukrajiny. Okrem ukrajinského prezidenta sa téme Ukrajiny venovali aj ďalší rečníci, ako napríklad litovský prezident Gitanas Nauséda, minister zahr. vecí USA Anthony Blinken alebo líderka bieloruskej opozície Svetlana Cichanovská, ktorá zdôraznila nevyhnutnosť slobodnej Ukrajiny pre slobodné Bielorusko. Tá, podobne ako Zelenskyj, kritizovala appeasement svetového spoločenstva, okrem iného vyhlásením, že: „nemáme právo cítiť únavu“. Určitý výsledok ohľadom Ukrajiny sa však nakoniec dostavil, a to ešte pred začiatkom samotného podujatia. V nedeľu 14. januára minister zahr. vecí Švajčiarska Ignazio Cassis deklaroval snahu Bernu o usporiadanie mierovej konferencie, ktorej účastníkom by bolo Rusko aj Čína. Švajčiarski diplomati využili blížiace sa fórum a s účastníkmi z 83 krajín, vrátane Brazílie a Indie, sa snažili vytvoriť prvé kroky k takémuto podujatiu. Aj keď sa stretnutí nezúčastnili ruskí ani čínski zástupcovia, aj vďaka prítomnosti čínskeho premiéra v Davose existuje veľká pravdepodobnosť, že ukrajinská delegácia absolvovala tajné rokovania s tou čínskou. 

Ďalšou výraznou témou okruhu bol, samozrejme, Blízky východ. Konflikt Izraelu s Hamasom sa podľa predpokladov preklápa do širšieho regionálneho rámca. Do svetového povedomia sa dostali opäť Hútiovci z Jemenu, ktorí patria do Iránom vedenej „protiizraelskej koalície“, ich blokádou a napádaním lodí (nielen tých izraelských). V úžine Báb Al-Mandel už stihli odkloniť množstvo lodí z trasy cez Červené more a Suezský kanál. Tieto odklony spôsobili ďalšie tlaky na už aj tak oslabený svetový obchod, čo, samozrejme, vzbudzuje ďalšiu neistotu na finančných trhoch. Najviac očakávaní k tejto téme bolo od katarského premiéra a ministra zahr. vecí v jednej osobe, šejka Mohammeda bin Abdulrahmana Al-Tháního. Premiér tohto malého emirátu v Perzskom zálive zohráva kľúčovú úlohu v tejto problematike, nakoľko je to Doha, ktorá slúži ako hlavný mediačný kanál medzi Izraelom a Hamasom. Na druhej strane má eminentný záujem o bezpečnosť Červeného mora a úžiny Báb Al-Mandel, nakoľko tieto sú kľúčové pre jeho export LNG do Európy, zvýšený v dôsledku ruského vpádu do Ukrajiny. Ako sa premiér vyjadril: „Ochrana slobody plavby je globálnou otázkou.“ Napriek tomu však odsúdil  odvetné útoky USA a Veľkej Británie na pozície Hútiov a väčšinu času sa vyjadroval diplomatickými floskulami. Spolu s ostatnými rečníkmi z Blízkeho východu  sa ale zhodli, že konflikt v Gaze ťahá dole ekonomiku celého regiónu. Jedno z Al-Tháního riešení, ktorým je „účasť všetkých strán pri rokovacom stole“, však ukazuje, ako veľmi ďaleko je región od riešenia tejto situácie. Ako môže Izrael rokovať s niekým, kto popiera jeho právo na existenciu? V súčasnom rozpoložení tak dvojštátne riešenie, po ktorom volala väčšina účastníkov, zostáva iba vzdialenou hudbou budúcnosti. A rozhodne to nezmení na obe strany hrajúci Katar. 

Jednou z tém, ktoré sa v tejto téme preberali,  bol aj zaujímavý fakt, a síce, že tento rok pôjde k volebným urnám viac než polovica ľudstva vo viac než 50 krajinách. Okrem zaujímavosti však tento fakt sprevádza hlavne starosť o bezpečnosť a odolnosť voči kyberútokom (koordinovaným?) a pokusom o ovplyvňovanie. V tomto paneli zanechal českú stopu Jan Lipavský, ktorý v tejto debate zohral úlohu zástupcu „politického krídla“ tejto problematiky. Pri počúvaní si všimnete, akú nevďačnú úlohu minister dostal. Ako zástupca členskej krajiny EÚ, a predovšetkým ako jediný zástupca politikov (indická ministerka došla až v posledných 5 minútach) musel vysvetľovať nevyhnutnosť regulácie tohto rýchlo sa rozvíjajúceho prostredia, ktoré môže viac než akékoľvek iné odvetvie v histórii zásadne ovplyvniť (a ohroziť) smerovanie demokratických spoločenstiev. 

Čo nás ešte čaká v tomto roku?

Konferencia v Davose priniesla okrem geopolitických tém aj množstvo zaujímavých rečníkov a diskusných panelov. Za akéhosi „hlavného zástupcu“ AI odvetvia by sa určite dal považovať Sam Altman, jedno z najočakávanejších mien tohto ročníka a „stvoriteľ“ chatovacieho robota ChatGPT. Altman sa okrem kauzy z minulého roku, keď bol vyhodený z vlastnej firmy, vyjadroval aj k budúcnosti AGI (artifical general intelligence). AGI je vlastne umelá inteligencia, ktorá by mala byť schopná riešiť komplexné úlohy rovnako (ak nie lepšie) ako človek. Napriek katastrofickým víziám (podobným napríklad z filmov Terminátor), ktoré mnohí majú, Altman bol vo svojich vyjadreniach oveľa pokojnejší. Síce sa vyjadril, že AGI môžeme očakávať „v relatívne blízkej budúcnosti“, no napriek tomu „zmení svet oveľa menej, ako si všetci myslíme, a zmení pracovné pozície oveľa menej, ako si všetci myslíme“.

V jednom z panelov rečnila aj Christine Lagardová, šéfka Európskej centrálnej banky. Tá spolu s 56 % oslovených ekonómov očakáva oslabenie svetovej ekonomiky. Očakáva, že svetová ekonomika sa nevráti do „normality“, a to aj napriek tomu, že ekonomické ukazovatele z posledných mesiacov pôsobia optimisticky. Ekonomické výhľady účastníkov všeobecne pôsobili veľmi mätúco, respektíve rozpoltene. Napriek konečne sa revitalizujúcej ekonomike po covidovom období mnohí, ako napríklad CEO NASDAQu (ktorý okrem iného spravuje renomovaný index technologických firiem s rovnakým názvom) Adena Friedman, sa obávajú príliš rýchleho uvoľňovania opatrení, ako sú napríklad úrokové sadzby bánk. Dá sa tak povedať, že ekonomické výhľady vyzerajú optimisticky, no opýtaní sú znepokojení z geopolitiky, v ktorej aj menší otras môže spôsobiť veľký domino efekt. 

Do Davosu prišiel aj nový argentínsky prezident Javier Milei a ako to už s ním býva, pôsobil ako zjavenie. No nie úplne negatívne. Napriek svojej povesti chodiaceho bizáru predniesol reč, v ktorej naplno ukázal svoje ekonomické vzdelanie. Aj keď síce na záver si neodpustil klasické „talking points“ Donalda Trumpa a krajnej pravice, zvyšok prejavu mal celkom jasné posolstvo. Že viac než čokoľvek iné to boli princípy slobody jednotlivca, voľného trhu a súťaže tých najlepších, ktoré priniesli blahobyt národom a dokázali z biedy vytrhnúť milióny ľudí. Že sú to tieto myšlienky, ktoré nás musia navigovať aj v súčasnosti, aby sme sa vyhli ceste socializmu. Ak už nič iné, tak minimálne bol jeho prejav sviežou alternatívou ostatným rečníkom, ktorí prakticky hovorili to isté o sociálnej spravodlivosti a potrebe väčšej inklúzie. Na záver ukázal niečo aj zo svojej temperamentnej povahy, ktorá ho dostala do prezidentského kresla, keď zvolal: Nech žije sloboda do ××××!

Veď sami posúďte, čo si o jeho prejave myslíte. Koniec koncov, o tom WEF je. Zdieľať myšlienky, názory, poprípade návrhy riešení na aktuálne problémy a výzvy nášho sveta a zobrať si z nich to, čo nás inšpiruje. Napriek neformálnosti fóra a faktu, že žiadne oficiálne ciele ani závery sa z neho nikdy nerobia, dokázalo aj tento rok spojiť elity zo všetkých možných odvetví. Tie, podobne ako vedci, môžu zdieľať medzi sebou myšlienky a poznatky, ktoré môžu zmeniť ich uvažovanie a nasmerovať ho k výstupom, ktoré sa prejavia možno až o pár mesiacov. Isté ale je, že táto 5-dňová konferencia hlboko v švajčiarskych Alpách častokrát prináša viac výsledkov než akékoľvek cielené summity, zasadnutia, fóra a iné stretnutia pod záštitou organizácií, ktoré majú v stanovách záujmy celosvetového spoločenstva. Už len kvôli tomu sa oplatí udalosti v Davose sledovať. 

---