V posledných týždnoch sa v európskych mestách rozhoreli protesty farmárov. Od Bruselu po Atény, situácia farmárov vyzerá byť porovnateľná naprieč EÚ a rovnako tak ich dôvody na protest. Meškanie platieb z fondov EÚ, zbytočne komplikovaná byrokracia alebo hádzanie polien pod nohy farmárom v podobe Green dealu. Tieto problematiky tvoria gro požiadaviek demonštrujúcich za zmenu, pričom väčšina z nich je postavená na legitímnych obávach farmárov o ich budúcnosť.

No nie všetky. Či už to bol poľský traktorista povzbudzujúci Putina vo vraždení na Ukrajine alebo česká dezinformačná scéna, ktorá „ovládla“ pochod traktorov na Prahu, kremeľská dezinformačná kampaň sa nevyhla ani tejto horúcej téme. Tej pritom nahráva do kariet skostnatenosť spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ spolu s uvoľnenými pravidlami pre vstup ukrajinského obilia na spoločný európsky trh. Navyše súčasné farmárske protesty vo veľkom podporujú krajne pravicové strany, ktorých väzby na proruské kanály alebo priamo na Kremeľ sú dobre známe a zdokumentované. Téma poľnohospodárstva sa tak stáva bojiskom pre ďalšiu „proxy war“ vedenú Kremľom voči Európskej únii. To všetko v čase, kedy sa v členských krajinách oficiálne začínajú kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu.

Západ VS Východ

Napriek spoločnej podstate farmárskych protestov majú konkrétne podujatia aj svoje národné špecifiká. V Nemecku napríklad farmári protestujú proti plánom vlády zoškrtať substitúcie na naftu pre poľnohospodárov, v Holandsku zase farmárom prekážajú vládne požiadavky na zredukovanie emisií dusíka vo výrobe. No aj tieto na prvý pohľad odborné, respektíve kľúčové témy pre odvetvie dokázali využiť vo svoj prospech extrémistické skupiny. V Nemecku sa medzi protestujúcich farmárov úspešne infiltrovala krajne pravicová AfD a v Holandsku sa hlasom farmárov stala strana populistická a antieurópska strana Farmárskeho občianskeho hnutia (BBB). Na najmedializovanejších protestoch v Bruseli sa zase vo veľkom prezentovali flámsky separatisti, zastúpení svojimi krajne pravicovými reprezentantmi.

Už spomínané ukrajinské obilie a ostatné poľnohospodárske produkty sa zase stali prioritným problémom pre krajiny v bezprostrednej blízkosti Ukrajiny, teda Poľska, Slovenska alebo Česka. Podstata problému s dovozom z Ukrajiny má pritom svoje legitímne opodstatnenie. Stojí za ňou SPP, ktorá  existuje už desiatky rokov a patrí ku kľúčovým politikám Európskej únie. Jej úlohou je ochrana záujmov európskych farmárov, ktorí sú veľmi zraniteľní voči lacnej konkurencií z dovozu. Aby bol európsky vidiek chránený pred úpadkom a aby mali farmári zabezpečený stabilný príjem, SPP pomocou rôznych opatrení, predovšetkým v kombinácii so substitúciami a dovoznými clami, pomáha farmárom zabezpečiť dopyt svojim produktom. V dôsledku vojny na Ukrajine a ohrozeniu námornej infraštruktúry, na ktorú sa Ukrajina pri vyvážaní svojich poľnohospodárskych produktov spoliehala, však Európska únia dočasne zrušila dovozné clá, pričom v januári tohto roku Európska komisia doporučila zrušenie ciel predĺžiť aj na obdobie tohto roka.

Anti-ukrajinská rétorika

Okrem tejto problematiky sa však mediálnym éterom rýchlo začali šíriť informácie s cieľom zneistiť a vystrašiť bežné obyvateľstvo. Na Slovensku bola prvotným spúšťačom tohto strachu odobratá vzorka múky z mlyna Kolárovo, ktorá obsahovala mierne zvýšenú hladinu pesticídu Chlorpyrifos. Napriek tomu, že táto látka bola ešte do roku 2020 povolená aj v EÚ a že jej nameraná hodnota bola nižšia ako povolená hodnota pred rokom 2020 tak sa tejto informácie rýchlo chytili dezinformační aktéri a niektorí politici s naratívom, že ukrajinské obilie je otrávené, nebezpečné k požitiu, a že jeho dovoz vyhovuje určitým záujmovým skupinám. Tieto dezinformácie rýchlo metastázovali okrem Slovenska aj v Česku a začali si vytvárať vlastný príbeh. Zo vzorky mierne kontaminovanej múky pesticídom sa tak razom stala vplyvová operácia EÚ, ktorej cieľom je zruinovať vidiek, oslabiť obyvateľstvo skrze otrávené potraviny, pričom kontrolné úrady majú slúžiť ako nástroj cenzúry a propagandy Bruselu.

Tieto dezinformácie kulminovali predovšetkým v minulom roku, v čase, kedy na Slovensku prebiehala intenzívna predvolebná kampaň. Zásadne sa ešte nedotýkala problematiky samotného ukrajinského dovozu. Ten začal naberať na obrátkach predovšetkým až na jeseň minulého roka, pričom najviac sa tejto problematike venujú práve poľskí farmári. Tí ku koncu minulého roka začali v rámci protestu blokovať hraničné priechody s Ukrajinou. Ich intenzita však narástla až v posledných týždňoch spolu so vzostupom protestov v ostatných krajinách. „Podľa nášho názoru sú protiukrajinské heslá, ktoré sa objavili počas nedávnych farmárskych blokád, pokusom vonkajších skupín, ktoré môžu byť ovplyvnené ruskou rozviedkou, prevziať iniciatívu v hnutí“. Takto sa vyjadril poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski k nedávno medializovanej kauze, kedy jeden z farmárov sa vypravil na protest so sovietskou vlajkou a nápisom: „Putin, sprav poriadok s Ukrajinou a Bruselom“. Napriek existencii ruskej hrozby je v prípade Poľska skôr pravdepodobnejšie, že protesty sú poháňané bývalou vládnou stránou Právo a Spravodlivosť (PiS). Ako sa vyjadrila novinárka denníku Rzeczpospolita Aleksandra Ptaková-Iglewská: „Krajná pravica sa snaží využiť akejkoľvek zloby a protestov v spoločnosti“. Okrem toho pripomína že to boli práve poľskí farmári, ktorí pomáhali vyhrať PiS voľby, a môžeme očakávať z jej strany snahu o vyhrotenie debaty pred európskymi voľbami.

Veľkým fiaskom dopadli protesty v Prahe. Pri nich bola už od začiatku zrejmá ich politická zaujatosť. Hlavní organizátori, Zdeněk Jandejsek a Daniel Sterzik, sú prepojení s hnutím ANO. Ak by nebolo prepojenie dostatočné už len z toho, ako si Jandejskove firmy užívali nadmerne štedré dotácie počas babišovej vlády, jeho prezývka „malý Babiš“ by mohla otvoriť oči aj tým najväčším ignorantom. Aby ale toho nebolo málo, Jandajsek aj Sterzik boli pravidelnými návštevníkmi protivládnych demonštrácii Rajchla a Vrabela. Ak by ale poľnohospodárskym združeniam nestačili ani tieto skutočnosti, pokrytectvo Jandajseka pre nich už muselo byť poslednou kvapkou. Ako by mohol tento človek spoľahlivo reprezentovať záujmy farmárov, keď mlčal počas babišových vlád? Ako môže byť dnes proti Green Dealu keď mlčal počas toho ako ho Babiš schvaľoval v rokoch 2019 a 2020? Prečo nijak nereagoval v januári 2022 keď Babiš rozprával o výhodách Green Dealu pre ekonomiku? Neni divu že všetky relevantné agrárne komory sa od protestu dištancovali. Tieto protesty však predsa len na niečo boli. Prepojenie ANO s krajnepravicovou scénou sa ukázalo v plnej kráse.

Príležitosť pre krajnú pravicu

Aktuálne farmárske protesty tak predovšetkým ukazujú snahu krajnej pravice získať si priazeň voličov počas začínajúcej sa kampane do Európskeho parlamentu. Jadro protestov je pri všetkých protestoch rovnaké, no každý z protestov je zameraný aj na konkrétne politiky národných vlád. Práve tu prichádzajú na rad krajne pravicové strany, ktoré sa snažia postaviť sa za nahnevaných farmárov a prebrať ich záujem ako svoj vlastný. Tým zároveň vznikajú paradoxné situácie, kedy na jednej strane farmári v západnych členských štátoch protestujú za uvoľnenie a stenšenie bruselskej byrokracie, na strane druhej farmári vo východných členských štátoch sú za prísne dodržiavanie kvalitatívnych a importných noriem. Ukazuje sa tak, že protesty ani zďaleka nie sú tak koordinované ako by sa mohlo zdať, pričom existujú indikácie o pokus vplyvových skupín napojených na Rusko ovládnuť tieto protesty.

Česko v tomto prípade môže byť spokojné. Pokus hnutia ANO a proruských skupín ovládnuť farmárske protesty skončilo fiaskom. Andrej Babiš si už tak zvykol na pokrytectvo, až si myslel že mu to prejde aj tentokrát. Zmýlil sa, farmári sa nedali oklamať. Babišov Agrofert a spôsob jeho podnikania je jednoducho obrovskou päsťou na oko pre každého poctivého farmára, ktorý okrem zisku myslí aj na udržateľnosť a zachovanie krajiny aj pre budúce generácie. Krajná pravica a populisti sa snažia využiť tieto protesty vo svoj prospech po celej Európskej únii, pričom v mnohých krajinách sa im to aj darí. Bude zaujímavé sledovať dopad protestov na eurovoľby no dovolím si tvrdiť, že Česko v tejto skúške dopadne obstojne.

---